Dnes na tému posilňovanie a to z menej zvyklého uhla.
Keď sa povie posilňovanie, každý si hneď predstaví činky a svalovcov. No to nie je podmienkou. V poslednom čase sa aj do laickej športujúcej verejnosti čoraz častejšie dostávajú techniky a cvičenia, donedávna používané len profesionálnymi športovcami.
Balansovanie je jednou z týchto techník. Pre profesionálov je také cvičenie potrebné, aby dosahovali prvotriednu koordináciu svalov, rýchlosť, istotu v pohybe. Hokejisti a podobné športy sú klasickým príkladom, kde dokonalá práca a pevnosť nôh rozhodne o úspechu.
Na balansovanie sa používajú rôzne nástroje. Už pred časom som spomínal BOSU. Jeho lacnejším variantom môže byť drevená doska, na ktorú je v strede spodnej časti pripevnená malá drevená pologuľa. Občas taký špás dostať v športových obchodoch.
 |
Takto vyzerá plošina zo spodnej časti. Položíte ju na zem a postavíte sa na ňu. V prvej fáze ide o to, postaviť sa na to celé a nezabiť sa nneď. Po pár minútach už ide len o to nespadnúť.
 |
Po pár cvičeniach je úlohou udržať plošinu zhruba rovnobežne a neklopkať stále bokmi o zem.
 |
Komu to nestačí, môže pokračovať balansovaním na polovičnom počte nôh. Zdatnejší športovci (na to si ja ešte počkám) dokážu spraviť drep na plošine a udržať pritom balans – nielen nespadnúť, ale udržať plošinu v rovnováhe. Včera som to videl, David si to skúšal.
Možno na prvý pohľad takéto cvičenie pripomína skôr šaškáreň, alebo prípravu na cirkusovú klauniádu. No balansovanie je pomerne náročné cvičenie. Ak s ním začnete, zistíte, že je to výzva. Ťažká, ale pritom reálna úloha. Po prvých cvičeniach asi budete pociťovať po cvičení zvláštnu svalovicu. To sa ozývajú svaly, ktoré by ste žiadnym iným posilňovacím cvičením neprebudili k životu. No ako odoznie ľahká svalovica, pocítite, že po meste kráčate pevnejším krokom. Doslova to pocítite, ako ľahko sa vám kráča.
Takéto cvičenie „zamestnáva“ celé telo. Venujem mu raz, alebo dvakrát do týždňa asi pol hodinu. Cvičím zhruba 5 minútové balansy, potom asi 3 minúty strečing na nohy, zadok, a chrbát a potom ide ďalšia 5 minútová „séria“. 5 minút je zhruba čas, kedy sa nohy unavia, čo sa prejaví skôr zhoršeným výkonom balansovania, ako bolesťou svalov. Posledné cvičím balansovanie na jednej nohe až po únavu nohy v členku.
Tento pohyb je vysoko komplexný a cvičím ho na úvod pred posilňovaním. Už neviem presne, ako dlho toto brvno mám – možno dva mesiace. Spozoroval som už niektoré zaujímavé zmeny. Najviac ma prekvapilo – a pripisujem to práve týmto cvičeniam – že sa mi zrýchlila akcia rúk. Predtým mi často niečo vypadlo, alebo spadlo (som ťarbavý). V poslednom čase si s prekvapením všímam, že padajúce predmety dokážem zachytiť ešte počas pádu. Zrejme sú to už plody tréningu – zlepšená neuro – svalová koordinácia.
Balansovanie je totiž možné len pri veľmi presnej koordinácii celého pohybového aparátu. O rovnováhe neraz rozhoduje len minimálny pohyb rúk, drieku či inej časti tela. Nesmie to byť veľký pohyb, aby vás neakceleroval nesprávnym smerom, musí len jemne vyvážiť polohu.
Cvičenie je vcelku zaujímavé a pol hodinka utečie, ako voda.
Berte to, ako možný tip na obohatenie tréningu. Mne sa to osvedčilo. Je to ideálne hlavne pre ľudí, ktorí sa venujú rekreačným športom, kde ide o nohy – snowbordy, kolieskové korčule, skejtbordy, lyže. Trénované nohy sú oveľa lepšie pripravené na záťaž, zníži sa riziko zranenia. Hlavne balansovanie na jednej nohe významne spevňuje svalstvo v oblasti členku.
Pri chudnutí to môže byť zaujímavý tip. Ak spravíte dosť opatrne prvé cvičenia, začnú vám pevnieť svaly, ktoré bežný zlenivený občan nemá práve v poriadku. Cvičenie nie je príliš namáhavé, ani ťažké. No je náročné na pozornosť. Čas pri ňom beží rýchlo. A energia sa pekne a účelne míňa.
No nejako som sa rozpísal.
