 |
Väčšina ľudí zo zimných športov uprednostňuje radšej zjazdové lyžovanie. Ak však omrzí dlhé vyčkávanie v radoch a na drahé vleky sa nedostávajú financie, je na čase vyskúšať niečo nové. Ako zjazdové lyžovanie, tak aj bežecké lyžovanie sú účinnými prostriedkami pri spaľovaní energie.
Zjazdové lyžovanie kladie veľké nároky na celý organizmus, ale z pohľadu udržiavania štíhlej línie je to činnosť ktorej efekt je menší. Hlavným dôvodom je fakt, že zjazd je len krátkym časovým úsekom z celkovej lyžovačky. Väčšinu času človek strávi čakaním v rade na vlek a časom kým sa vyvezie na kopec. Pri bežeckom lyžovaní v radoch stáť nemusíte. Stačí len vyraziť do prírody.
Bežecké lyžovanie je omnoho náročnejšie a z pohľadu spaľovania tukov a chudnutia efektívnejšie. Vzhľadom na charakter činnosti, pri ktorej sa zapájajú spolu z nohami aj ruky, kladie táto činnosť nároky na celé telo. Hlavný podiel pri práci nesú veľké svaly nôh. Zapájajú sa najmä trojhlavý sval lýtka, štvorhlavý sval stehna, sedacie svaly a veľký priťahovač.
Medzi hlavné ukazovatele vytrvalosti patrí maximálna spotreba kyslíka. Je zaujímavé, že rekord najvyššie nameranej hodnoty z pomedzi všetkých športov bol práve u bežca na lyžiach . Tieto výsledky meraní len potvrdzujú, veľké nároky tohto športu na funkčnú zdatnosť organizmu. Energetický výdaj by sme mohli porovnať z behom, no aj s ním vyjde bežecké lyžovanie o niečo náročnejšie.
Ďalšie špecifické rozdiely v energetickom výdaji sú spojené s technikou, s kvalitou snehu, s kvalitou lyží a ich voskovaním. Významnou charakteristikou je trať, resp. jej členitosť a prevýšenia. Maximálne napätie je tak striedané uvoľnením v podobe zjazdov. Toto všetko kladie na organizmus bežca veľké nároky.
Každý kto chce behať na lyžiach, potrebuje vosky a musí poznať aký kedy použiť. Môže sa stať, že od bežeckého lyžovania odradí voskovanie. Je to škoda, pretože na tom nič nie je. Pochopiteľne, že takáto príprava lyží bude iná u pretekára ako u rekreačného športovca. Pre priemerného lyžiara bude základným kritériom návod, ktorý býva zvyčajne priamo na obale vosku. Voľbu vosku predovšetkým ovplyvňuje teplota a druh snehu. Vosky sú pre ľahšiu orientáciu označené rôznymi farbami. Veľmi zjednodušene (pre nový sneh) : zelený vosk je pre teplotu od -2°C a nižšie, modrý od 0°C do -2°C, fialový je vhodný pre teplotu okolo 0°C, žltý od 0°C do 2°C a červený pre sneh od 2°C a vyššie.
Upozorňujem, že takéto delenia platia pre nový sneh. U starého jemnozrnného snehu sú rozdiely väčšie, pričom fialový vosk je opäť uprostred s použitím pri teplotách okolo 0°C. Pri klasickej lyžiarskej technike sa voskuje stredná časť lyží. Na lepšie rozotieranie sa zvykne používať napríklad korok.
Beh na lyžiach je nenáročný na zvládnutie techniky. Osvojí si ju aj priemerne pohybovo zdatný človek a to v priebehu krátkeho času. Trate bez náročných stúpaní a zjazdov poskytnú rekreačným športovcom možnosť výdatného telesného pohybu a vplyvom prostredia aj formu relaxácie.
Foto zdroj: thinkstock
