Telesný tuk nemusí byť nevyhnutne najväčší nepriateľ štíhlej línie a krásy. Toto sa nám snažia nahovoriť najmä zástancovia priemyslu, ktorí bohatnú na predaji prípravkov na chudnutie a často aj na nízkom sebavedomí ľudí. Áno, príliš veľa telesného tuku znamená jednoznačne veľké zdravotné riziko a celkové zhoršenie kvality života.
 |
Medzi niektoré problémy, ktoré sa spájajú s výraznou nadváhou patrí vysoká hladina cholesterolu, vysoký krvný tlak, srdcové problémy, diabetes 2. stupňa, ľahšia náchylnosť ku chorobám a podobne. To však neznamená že telesný tuk nemá v tele žiadnu funkciu a že je sám o sebe zlý! Telesný tuk predstavuje nezanedbateľný a veľmi dôležitý zdroj energie pre rad telesných funkcií. Tu si treba uvedomiť že jeho nedostatok, je pre zdravie negatívny, podobne ako nadváha. Vyvážené zloženie tela tak predstavuje rozhodujúci komponent pre celkové zdravie. Hoci sa čísla najnižšieho odporúčaného percenta tuku pre zachovanie zdravia môžu líšiť, jeho hodnoty sa budú pohybovať asi okolo 8 – 15% u žien a 5 – 8% u mužov. Sú to hodnoty, ktoré vypovedajú najmä o bežnej populácií. U profesionálnych športovcov môžu byť percentá aj nižšie. Je to dané najmä konkrétnymi požiadavkami jednotlivých športových aktivít a skutočnosťou, že podkožný tuk môže predstavovať prekážku pri dosahovaní lepších výkonov.
Ďalšie hodnoty, ktoré sa môžu líšiť podľa ich „tvorcov“ sú tie, ktoré nám hovoria, koľko telesného tuku je už priveľa:
| Žena | Muž | |
| Obezita | 33% a viac | 26% a viac |
| Nadváha | 28% – 33% | 21% – 26% |
| Normálne hodnoty | 17% – 28% | 12% – 21% |
| Štíhlosť | menej ako 17% | menej ako 12% |
Spôsobov, ako si odmerať percento telesného tuku je viacej. O žiadnom sa však nedá povedať, že je úplne presný. Pri každej metóde merania telesného tuku sa zvykne štandardná chybovosť pohybovať okolo 3% percent. Znamená to, že nameraný údaj môže byť o 3% väčší ako v skutočnosti, alebo naopak menší. Metód je viac, no z hľadiska jednoduchosti a prístupnosti sú populárne predovšetkým kaliperácia a bioelektrická impedancia. Prvá metóda využíva špeciálne kliešte – kaliper na zmeranie hrúbky kožných rias. Je pri nej veľmi dôležité, aby človek ktorý meranie vykonáva, dobre ovládal postup a miesta merania. Aj z tohto dôvodu sa odporúča, aby kontrolné meranie po istom čase vykonávala opäť tá istá osoba. Výhodu tejto metódy vidím v relatívnej presnosti a schopnosti určiť percento tuku na konkrétnych telesných partiách (hrúbka kožných rias sa meria na viacerých miestach po celom tele). Pomocou týchto údajov je teda možné odhaliť svoju slabšiu partiu a viac sa na ňu zamerať.
Bioelektrická impedancia je metóda, ktorá je neustále vo vývoji a zdokonaľuje sa. Je založená na bioelektrickej impedančnej analýze, čo v ľudskej reči znamená, že je za pomoci počítačového systému meraná vodivosť tela. Človek uchopí do rúk malý prístroj a ten nebadateľnými elektrickými pulzmi vodivosť zmeria. Vodivosť je možná vďaka vode, ktorá sa v tele nachádza. Keďže veľké množstvo vody je prítomné v iných zložkách tela ako je telesný tuk, je možné jeho percento zmerať. Hoci toto meranie má svoje muchy, neustále sa spresňuje a vďaka prístupnosti a cene zariadení je veľmi populárne. Osobne by som však namerané hodnoty príliš nepreceňoval a využíval ich len ako orientačné. Z vlastnej skúsenosti viem, že percento môže dosť „lietať“ v závislosť od pitného režimu.
Foto zdroj: thinkstock
