Jednou z kľúčových úloh športového tréningu je pochopiť princíp energetického metabolizmu pri zaťažení. K pohybu je nevyhnutná svalová kontrakcia, ktorú energeticky zabezpečuje ATP (adenozín trifosfát – t.j. 1 molekula adenozínu a tri molekuly fosforu). Množstvo ATP v tele by však stačilo len na približne 2 sekundy. Preto je nevyhnutné, aby bol organizmus schopný túto látku resyntetizovať. V športe poznáme takéto najzákladnejšie členenie získavania energie (resyntézy ATP) pre pohyb:
 |
Hydrolýza ATP – prvé sekundy:
ATP + H2O → ATP + H3PO4 + 31 kJ na mol ATP
Regenerácia ATP z kreatínfosfátu – približne do 20 sekundy:
kreatínfosfát + ADP = ATP + kreatín + 43 kJ na 1 mol kreatinfosfátu
Anaeróbna glykolýza – anaeróbny rozklad glukózy, od vyčerpania kreatínfosfátu 20 – 30 s do 60 – 80 s:
glukóza + 2 ATP (al. glukóza + ATP)→2 laktát + 4 ATP
Aeróbna glykolýza – aeróbny rozklad glukózy (po 60 – 80 sekundách)
glukóza + 2 ATP(al glukogén + ATP)(+02) → 6 CO2 + 6 H2O + 38 ATP
Lipolýza – aeróbny rozklad tukov (po vyčerpaní glukogénu po 60 – 80 min)
1mol voľných mastných kyselín (+ 02) → CO2 + H2O + ATP
Podľa tejto charakteristiky by sa mohlo zdať, že jednotlivé energetické systémy fungujú oddelene. Skutočnosť je však úplne iná. Jednotlivé energetické systémy sa prekrývajú.
Výsledkom je, že získavanie energie pri rôznych typoch zaťaženia je rozdielne. Výsledkom pohybovej činnosti je obvykle únava. Tá môže byť zapríčinená buď energetickým vyčerpaním, alebo nahromadením katabolitov v organizme. V tomto smere sa často spomína kyselina mliečna, ktorá je často mylne stotožňovaná s laktátom.
Je pravdou, že kyselina mliečna a laktát sú príbuzné látky. Kyselina mliečna (C3H6O3) ako silná kyselina okamžite totiž disociuje na laktátový anión – La– (C3H5O3) a vodíkový katión (H+), ktorého zvýšená koncentrácia je vlastnou príčinou metabolickej acidózy (zakyselenia) vnútorného prostredie organizmu (Pupiš – Korčok, 2007; Soumar – Soulek – Kučera, 2006).
Na prvý pohľad je rozdiel medzi kyselinou mliečnou a laktátom minimálny. Laktát je však soľou kyseliny mliečnej a z toho je už zrejme jasné, že soľ a kyselina nie je jedno a to isté. Taký je teda rozdiel medzi kyselinou mliečnou a laktátom.
Laktát ako anión kyseliny mliečnej sa objavuje vo svaloch pri intenzívnom (anaeróbnom) zaťažení, keď dochádza k anaeróbnej (bez prístupu kyslíka) glykolýze. Pociťujeme to ako mravčenie, či ako istý druh bolesti.
Takáto bolesť vzniká v dôsledku toho, že laktát má tendenciu kryštalizovať. Samotné kyslosť prostredia a kryštalizácia laktátu vedie k svalovej bolesti, ktorá sa vytráca rozpustením kryštálikov laktátu na vodu H2O a oxid uhličitý CO2. Takto sa stráca približne 1/5 celkového množstva, zvyšok sa primárne v pečeni resyntetizuje na glykogén. Preto je nevyhnutné, aby sme nevnímali laktát len ako výhradne negatívne vplývajúcu látku.
Na druhej strane laktát a ďalšie metabolity anaeróbnej glykolýzy sa vyplavujú do vnútorného prostredia, ovplyvňujú jeho kyslosť a tým aj pokles aktivity enzýmov. To vedie k narušeniu vnútornej rovnováhy pH (Kučera – Truska, 2000).
Hodnota pH klesá v dôsledku prítomnosti vodíka až na úroveň okolo 7,0. V tele máme tzv. pufry – nárazníkové systémy, ktoré sú schopné udržiavať relatívne stabilnú acidobázickú rovnováhu prostredia, ale ich „výkonnosť“ je limitovaná.
Vysoká hladina kyseliny mliečnej pôsobí nepriaznivo aj na centrálny nervový systém. V CNS dochádza k poruchám neurodynamických procesov. Navonok sa to prejavuje zhoršenou koordináciou nervovosvalového aparátu a poklesom rýchlosti pohybu.
Koncentrácia laktátu v krvi odráža určitým spôsobom rozsah anaeróbneho energetického metabolizmu pri zaťažení maximálnej a submaximálnej intenzity (Heller, 1996) a prináša tak informácie o intenzite zaťaženia a o jeho priebehu (Ozturk et al., 1998). Hladina laktátu je ľahko merateľná, preto vytvára vhodné predpoklady pre objektívne riadenie tréningového procesu.
Za regeneračné zaťaženia možno považovať intenzitu pri ktorej dosahuje hladina La hodnoty do 2 mmol.l-1, 2-4 mmol.l-1 je intenzita rozvíjajúca vytrvalosť. Hranica 4 mmol.l-1 sa považuje za tzv. laktátový, resp. anaeróbny prah. Ide o intenzitu pri ktorej by mala nastávať v tele dynamická rovnováha, teda rovnováha medzi laktátom, ktorý v tele vzniká a tým, čo sa aj zužitkuje.
U vytrvalcov je táto hodnota nižšia (okolo 3,5 mmol.l-1) u strednotratiarov vyššia (nad 5 mmol.l-1). Hladina La na úrovni 4-9 mmol.l-1 sa objavuje pri špeciálnej vytrvalosti, okolo 6 mmol.l-1, pri rýchlostno-silovom zaťažení (rýchlosť do 5 s, rýchlostná sila do 10 s, výbušnosť do 20 s). Najvyššie namerané hodnoty laktátu sa objavujú pri rýchlostnom zaťažení od 10 do 120 s (a to v priemere od 8 do viac ako 20 mmol.l-1).
Pre kontrolu intenzity tréningového zaťaženia je vhodné kontrolovať hladinu La pravidelne, aby na jednej strane nedošlo k preťažovaniu organizmu športovca a na strane druhej, aby sme zistili, či dosahuje realizovaným zaťažením vopred určený cieľ.
Foto č.1 zdroj: thinkstock
