Naša myseľ a predstavy nepatria medzi často diskutované oblasti v prípade športovania a tréningu. Je to chyba, pretože ide o veľmi mocnú zbraň, ktorú máme vždy pri sebe. Namiesto toho neustále venujeme pozornosť tomu, ktorý tréningový plán bude pre nás najlepší, aký typ diéty si vybrať, čo robiť počas netréningových dní a ako najlepšie zregenerovať. Samozrejme všetko sú to dôležité a základné faktory úspechu, no častokrát si to pri ich rozbore a plánovaní až príliš komplikujeme a zabúdame na ostatné aspekty.
Možno ste si našli výborného trénera alebo mentora, ideálne podmienky na trénovanie, vaša technika sa zdokonaľuje, časy sa zlepšujú a používané váhy sú ťažšie. Prechádzate celkovým výkonnostným progresom, no v určitý moment sa to zastaví a zažívate stagnáciu napriek tomu, že robíte všetko správne, dokonca lepšie ako predtým.
Nastavenie mysle
Zistíte, že používané váhy sú rovnaké každý týždeň a nemôžete sa od toho odlepiť. Tak sa pustite do celkovej analýzy tréningového procesu a stravovania. Napadnú vás rôzne veci ako napríklad to, či by ste nemali trénovať častejšie alebo odlišnejšie, zmeniť trénera, zmeniť tréningové prostredie a podobne. Lenže napadlo vás niekedy to, že problémom môže byť vaše zmýšľanie a tzv. nastavenie mysle? Ak jej to dovolíte, myseľ sa s vami bude zahrávať a výrazne brzdiť celkový progres viacerými spôsobmi.
Autogénny tréning
Mentálnu stránku prípravy športovcov začali podrobnejšie skúmať Rusi koncom 70-tych a začiatkom 80-tych rokov minulého storočia. Už vtedy sa potvrdil pozitívny dopad vizualizácie a jednotlivých predstáv na športový výkon. Pritom sa ukazuje, že techniky vizualizácie sú účinné, ak sa im venujete čo i len 5 minút denne a platia rovnako účinne na začiatočníkov aj na skúsenejších športovcov.
Výskumy potvrdzujú, že ak používate myseľ na vytvorenie jednoduchých a pozitívnych predstáv určitých športových výkonov (je úplne jedno, či ide o zdvih činky, gymnastický cvik, prípadne atletickú disciplínu), spustí to odozvu v nervovom systéme, ktorá sa neskôr v praxi prejaví v zlepšenom športovom výkone. Jednoduchý akt vizualizácie teda môže pomôcť vytvoriť výslednú schému pohybu.
Funguje to tak preto, lebo si predstavujete, ako vykonávate určitú úlohu perfektnou formou. Keď si to ideálne prevedenie vaša myseľ následne zapamätá, vytvorí sa akési neurálne prepojenie alebo neurálny model, pomocou ktorého sa bude telo riadiť neskôr aj v praxi.
V rámci tvorby týchto predstáv a vizualizácie neexistujú žiadne presne definované pravidlá. Môžete to praktikovať párkrát denne tesne pred tréningom, pred spaním, prípadne v ľubovoľnej časti dňa. So svojou mysľou a predstavami môžete pracovať tak, ako sa rozhodnete. Ak o sebe budete pochybovať, ste o krok bližšie k zlyhaniu. Ak si budete veriť a vytvárať pozitívne obrazy, kráčate smerom k úspechu.
Na záver pripájam niekoľko konkrétnych štúdií, ktoré sa podrobnejšie zaoberajú danou problematikou:
Isaac A. R. (1992): Mental Practice – does it work in the field? The Sport Psychologist, 6(2),192-198. Hall C. R., Rodgers W. M., Barr, K. A. (1990): The use of imagery by athletes in selected sports. The Sport Psychologist, 4, 1-10. Porter K., Foster J. (1990): Visual Athletics. Dubuque, Iowa: Wm. C. Publishers. Ranganathan V.K. (2004): From mental power to muscle power – gaining strength using the mind. Neuropsychologia, 42(7), 944-56.
Foto zdroj: thinkstock
