V prvom rade sa poďme bližšie pozrieť na samotné endorfíny. Ide o skupinu látok peptidového charakteru, ktoré vznikajú spojením viacerých aminokyselín a tvoria sa v mozgu. Zvykne sa im hovoriť aj neuropeptidy a je ich okolo dvadsať.
 |
Môžu sa dostať na viacero miest v našom organizme a vytvárať tak istý druh komunikácie medzi bunkami. Produkcia endorfínov je vyvolávaná prostredníctvom pôsobenia stresu. Svojimi účinkami a vlastnosťami sa podobajú opiátom, ktoré sú používané v medicíne (napríklad známe morfium). To je dôvod, prečo sa im zvykne hovoriť vnútorné opiáty. Medzi ich najznámejšie pozitívne efekty patrí priaznivé pôsobenie na náladu a znížená vnímavosť bolesti.
Súvislosť medzi cvičením a endorfínmi:
Do skupiny endorfínov patria látky s komplikovanejšími názvami ako sú beta-endorfín, enkafliny a dynorfín. Beta-endorfín (alebo skrátene BEN) je z nich najvýznamnejší. Má najväčší euforizujúci a analgetický účinok. Samotné cvičenie vyvoláva zvýšenú tvorbu beta-endorfínu a ten po jeho skončení zvyšuje chuť k jedlu. Organizmus je týmto spôsobom nepriamo nútený k príjmu potravy v situáciách, kedy vydal určité množstvo energie na fyzickú aktivitu. Hladiny BEN sa v krvi zvyšujú po dlhšej submaximálnej záťaži, ale aj vtedy, keď sme vystavení psychickému stresu.
Je veľmi dobre známym faktom, že pravidelné cvičenie je jedným z najlepších antistresorov vôbec. Treba však pripomenúť, že by malo dosiahnuť určitú minimálnu intenzitu a dĺžku trvania. Zvykne sa udávať intenzita na úrovni aspoň 65% maximálnej spotreby kyslíka v trvaní niekoľko desiatok minút.
Pomocou pravidelného tréningu dokážeme ľahšie vyvolávať zvýšenú produkciu beta-endorfínov. Tento fakt nám dovoľuje lepšie pochopiť tzv. abstinenčne príznaky, ktoré sa dostavujú u športovcov po náhlom prerušení pravidelného tréningového procesu.
Sú to predovšetkým endorfíny, čo rozhoduje o tom, akým spôsobom je vykonávaná fyzická aktivita. Nízka intenzita má za následok zníženie stresového hormónu kortizolu, a preto nedôjde ani k tvorbe beta-endorfínov. Na druhej strane intenzívny posilňovací tréning alebo aeróbny tréning zvyšuje hladinu kortizolu aj hladinu beta-endorfínov.
Príčinou toho, že fyzická námaha má aj prostistresový efekt, je práve beta-endorfín. Opakovaný stres vyvolaný fyzickou aktivitou následne spôsobuje vzostup endorfínov. Väčšina športovcov si v dôsledku toho vybuduje často spomínanú závislosť na tréning. Veľa sa o tomto efekte zvykne hovoriť aj medzi ženami, ktoré rekreačne cvičia aerobik, ale rovnaké je to aj pri iných činnostiach. Pokiaľ sa z nejakého dôvodu pravidelný tréning preruší, dôjde k zníženiu hladiny beta-endorfínov a výsledkom toho je zhoršenie nálady a bolesti svalov aj napriek tomu, že nie sú zaťažované.
Endorfíny v súvislosti s fyzickou aktivitou a športom ovplyvňujú aj imunitu. Zlepšenie imunitného systému je pomerne logické a nutné, keďže riziko poškodenia organizmu sa náročnou aktivitou zvyšuje. Zmysel má aj fyzická činnosť, ktorá nie je nijako extra intenzívna. V takomto prípade sa však nedá očakávať v priebehu výkonu ani po jeho skončení vznik tak výraznej eufórie, ako je to v prípade náročnejších výkonov.
Foto zdroj: thinkstock
