Hlad je pocit, pomocou ktorého nám dáva náš organizmus jasný signál, že od poslednej dodávky energie uplynula už dostatočne dlhá doba a mali by sme siahnuť po ďalšom jedle. Nemusí to však byť vždy takéto jednoduché. Niekedy môže byť pocit hladu maskovaný niečím iným a skutočná príčina vás možno prekvapí.
Prezlečený smäd
V prvom rade spomeniem vodu, resp. tekutiny. Pomerne často sa ľuďom stáva, že kvôli uponáhľanému spôsobu života cez deň zabúdajú piť vodu. A nie nadarmo sa hovorí, že hlad je len prezlečený smäd.
Ak ignorujete počiatočné signály tela, ktorými vám dáva najavo smäd, po istom čase zmení svoju taktiku za cieľom zvýšenia hydratácie. Prejaví sa to v tom, že začnete pociťovať vo zvýšenej miere aj hlad. Ľudia majú v takýchto prípadoch potom sklony skonzumovať veľa nekvalitnej stravy. Dodajú organizmu aj nejaké tekutiny, ale od jedného problému sa dostávajú k ďalšiemu, keďže príjmu príliš veľa kalórii vo forme nutrične chudobných jedál (problém v prázdnymi kalóriami). Vidíte teda, že podceňovať pitný režim sa neoplatí a okrem obyčajného smädu sa to môže prejaviť v podobe viacerých negatívnych následkov.
Priberanie z nedostatku spánku
Častým vinníkom je aj nedostatok spánku a únava. Málo spánku môže navodiť pocit hladu tým, že sa menia hladiny hormónov leptínu a ghrelínu. Leptín signalizuje nasýtenie a ghrelín je zodpovedný za navodenie pocitu hladu a podporu apetítu. Bolo potvrdené, že nedostatok spánku spôsobuje zvýšenie hladiny ghrelínu a zníženie hladiny leptínu v tele. Ak ste teda počas dňa unavení a v noci ste málo spali, pocity hladu u vás môžu byť silnejšie a problém je aj s tým, že sa tak skoro nedostaví nasýtenie
Jedlom proti stresu?
Tretím, no nemenej dôležitým faktorom, ktorý navodzuje pocit hladu, je pôsobenie stresu. Podobne ako pri nedostatku spánku, aj tu dochádza ku zmene v hormonálnom prostredí. Tentokrát sa to prejavuje zvýšenou produkciou hormónu kortizolu, čo je vyvolané väčším stresovým zaťažením.
Kortizol nielenže stimuluje chuť na jedlo, ale podporuje aj ukladanie nadbytočnej energie do tukových zásob. Ak je vo vašom živote príliš veľa stresu, mali by ste s tým začať niečo robiť a aspoň sčasti ho vykompenzovať potrebnou relaxáciou, spojenou s čítaním knihy, počúvaním hudby alebo popíjaním čaju. Je to lepšie ako hneď siahnuť po ďalšom jedle, ktoré v skutočnosti ani nepotrebujete.
Nakoniec som si nechal tzv. emočné vypätie a citové vyprahnutie. S ich formami (čí už miernymi, alebo vážnejšími) má skúsenosti viacero z nás. Ukazuje sa, že ľudia majú v takýchto prípadoch sklony k zvýšenej konzumácii určitých typov jedál (predovšetkým sladkých), ktoré uvoľňujú serotonín – tzv. hormón šťastia.
Hormón šťastia
Už ste sa možno prichytili v situácii, kedy ste boli nahnevaní, zničení alebo ste mali depresiu, a skončili ste s prázdnou nádobou od zmrzliny alebo zjedli celú čokoládu. Fyziologicky to môže na určitú dobu fungovať, ale zo zdravotného hľadiska to samozrejme nebude najlepšie riešenie, najmä ak sa to opakuje príliš často. Navyše si musíte uvedomiť, že skutočný problém takto neriešite, len ho na istú dobu oddiaľujete. Namiesto toho sa snažte venovať nejakej aktívnej činnosti, pomocou ktorej sa tiež podporí vyplavenie serotonínu.
Foto zdroj: thinkstock
