S bolesťou kolenných kĺbov sa stretáva vysoké percento športovcov, či už profesionálnych, amatérskych alebo rekreačných. Bolesť kolien sa často považuje za nevyhnutný sprievodný jav vyskytujúci sa u ľudí dlhodobo a pravidelne sa venujúcim určitému typu pohybovej aktivity. Nemusí tomu však byť nevyhnutné.
Medzi aktivity najviac zaťažujúce kolenné kĺby patrí nadmerné namáhanie kolenných väzív, a to hlavne pri posilňovacích cvičeniach ako hlboký drep a leg press a tiež pri športoch, kde sa často vyskytujú náhle zastavenia, zmeny smeru behu, rýchle štarty, skoky a prudké dopady či nárazy. Takýmito športmi sú napríklad basketbal, tenis alebo futbal.
 |
Skoky vyvíjajú záťaž na kĺby až do trojnásobku telesnej hmotnosti športovca, čo podstatne zvyšuje mieru rizika vzniku zranení. Všeobecne je možné povedať, že plyometrické cviky (druh skokov) sú pre kolená najväčšou záťažou.
Často sa v rôznych zdrojov uvádza, že jogging nepriaznivo pôsobí na kolenné kĺby a spôsobuje artritídu. Nie je tomu však celkom tak. Jogging v pravom slova zmysle, teda pomalý beh na kratšie vzdialenosti dokonca pomáha posilňovať kosti a pôsobí ako prevencia pred zápalom kĺbov, teda osteoartritídov. Napriek tomu, že jogging vyzerá ako jednoduchá záležitosť, aj tu platia isté pravidlá. Pred zahájením tréningu by sa mal preto každý cvičenec oboznámiť so správnou technikou. V prvom rade je dôležité vyhýbať sa tvrdým povrchom ako je asfalt a tiež príliš nerovným terénom. Pokiaľ však už trpíte problémami s kolennými kĺbmi, na jogging by ste mali zabudnúť.
Medzi športy šetrné ku našim kĺbom patrí plávanie. Pri problémoch s chrbticou sa však vyhnite plaveckým spôsobom motýlik a prsia. Z ďalších aktivít je to predovšetkým bicyklovanie a rýchla chôdza. Vhodný je rotoped a všetky eliptické prístroje
Bolesti kolien nezapríčiňuje iba ich opotrebovanie, ako si mnohí myslia. Príčinou je často aj náhle zranenie, od ktorého sa odvíjajú následné bolesti pri danej športovej aktivite. K zraneniu dochádza najčastejšie počas prudkého pohybu napríklad pri zdvíhaní ťažkých váh z podrepu, náhlych zmenách pohybu alebo skokoch. Najčastejšou obeťou sa stáva predný priečny väz, vláknité väzivo, ktoré spája koleno s kosťami predkolenia. Poškodenie tohto väzu môže viesť až k nutnosti chirurgického zákroku.
K zraneniu sa dá prepracovať aj dlhodobým nesprávnym zaťažovaním kolenného kĺbu. Takáto záťaž sa nazýva aj permanentný kĺbový stres. Toto preťažovanie ničí kĺbovú chrupavku a iné mäkké tkanivá. Ich opakujúcim sa dráždením vznikne najprv mierna bolesť, ktorá môže vyústiť do seriózneho zápalu.
Predísť zraneniam pri dlhodobom zaťažovaní kolenných kĺbov u športovcov, je možné napríklad aj prostredníctvom striedania cvikov. Pre posilňovanie to znamená obmieňať cviky zamerané na konkrétnu telesnú partiu. U kolenných kĺbov – alternatívne cviky na nohy. Dôležité je samozrejme dbať na správnu techniku a v prípade pochybnosti sa poradiť s trénerom.
Cviky ako sú napríklad drepy s ťažkými váhami sa neodporúča zaraďovať do zostavy viac ako tri krát týždenne, čo zabezpečí kolenným kĺbom a väzivám čas na regeneráciu. Naopak leg pressy či extenzie s malou záťažou naopak posilňujú kĺbové väzivo a sú vhodnými cvikmi aj pre ľudí s mierne narušenou funkciou kolenných kĺbov.
Medzi odporúčané preventívne opatrenia sa zaraďuje užívanie výživových doplnkov obsahujúcich kolagén, ktorý zvlhčuje mäkké kĺbové tkanivá a obnovuje ich pružnosť.
Navrátiť už raz poškodený kolenný kĺb do pôvodného stavu možné nie je, no úplne upustiť od športových aktivít je zlým riešením. Treba počúvať vlastné telo a zistiť do akej miery je možné kĺby bez bolesti zaťažiť. V prípade ak trpíte bolesťami kolenných kĺbov, obráťte sa na športového lekára alebo fyzioterapeuta, ktorý vám odporučí vhodný tréningový program.
Foto zdroj: thinkstock
