Ako vyplýva z názvu, je tento základný akrobatický skok charakteristický letovou fázou a v nej realizovanou rotáciou tela vpred. Pohybovou akciou, zabezpečujúcou let, je krátky rýchly rozbeh a dynamický odraz spojený so švihom paží do vzpaženia.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Pohybová energia, získaná rozbehom a náskokom z jednej nohy na dve do odrazu znožmo (obr.1,2,3,4), sa prejaví zvýšeným tlakom do podložky a súčasne vrhá telo cvičenca i do primárnej rotácie. Jej pravo-ľavá os prechádza miestom došľapu prednou časťou chodidiel na podložke.
Vlastný odraz si vyžaduje pevné spojenie častí tela do jedného celku, čo platí i pre fázu letu (obr.č.5,6). V nej sa rotácia tela vpred ďalej rozvíja dvojicou síl, pričom horná časť tela sa aktivizuje vpred a dolu a dolná časť vzad a hore.
Os otáčania je v strede tela. Bezoporová fáza končí tesne pred polohou strmhlav dohmatom na podložku (obr.č.7). Pevný dohmat a následné zbrzdenie nárazu aktívnym tlakom rúk do podložky tvorí vstup do druhej časti kotúľa letmo. Jeho technickým základom je prevalové, „kolískové“ otáčanie tela cvičenca na podložke.
Najskôr v otvorenej, zhrbenej polohe (obr.č.8) a tesne pred kontaktom sedacou časťou trupu s podložkou sa krčením dolných končatín telo cvičenca „zaguľatí“(zbalí), čo umožní plynulý prechod do drepu (obr.č.9) a do stoja (obr.č.10). Kvalita kotúľa letmo je daná výškou a dĺžkou letovej fázy a plynulosťou otáčavého pohybu cvičenca vpred v jeho bezoporovej a oporovej fáze.
Kotúľ letmo – Postup pri nácviku
Prvým krokom pri osvojovaní kotúľa letmo je vykonanie kotúľa vpred z váhy predklonmo.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Odrazová noha má opornú funkciu, voľná dolná končatina je v zanožení a horné končatiny sú vo vzpažení (obr.č.1). Z váhy cvičenec realizuje rotačný pohyb vpred, ktorým sa premiestňuje k polohe strmhlav. Pohybové akcie, zabezpečujúce túto zmenu, sú: predklon trupu, zatiahnutie voľnej nohy do zanoženia a odraz opornou dolnou končatinou (obr.č.2). Nasleduje dohmat rukami na podložku vo vzpažení a súčasne rýchle prinoženie odrazovej nohy k švihovej (obr.č.3). Ďalší priebeh pohybu je zhodný s druhou časťou kotúľa letmo (obr.č.4-6), uvedenou v popise techniky.
Druhým krokom nácviku je vykonanie kotúľa vpred s naznačenou (malou) letovou fázou zo stoja výkročného, ruky v zapažení.
 |
 |
 |
 |
 |
Do otáčania vpred sa cvičenec aktivizuje, podobne ako pri prvom kroku, činnosťou trupu a dolných končatín. Avšak súčasne s predklonom trupu a zanožením voľnej nohy sa do činnosti zapájajú i horné končatiny švihom zo zapaženia do vzpaženia (obr.r.1-2). Hlavnú fázu pohybu završuje odraz z opornej nohy a jej následné rýchle prinoženie k švihovej (obr.č.3). Dohmat na podložku po krátkej letovej fáze, brzdiaca práca paží a pokračujúce otáčanie tela vpred na podložke majú spoločný technický základ so všetkými kotúľovými štruktúrami vykonávanými v smere vpred a boli popísané už skôr.
Tretí krok pri nácviku tvorí realizácia kotúľa letmo po krátkom rozbehu (dva, tri zrýchlené chodecké kroky) a náskoku do odrazu znožmo so vzpažením, čím sa vlastný odraz realizuje s rukami nad hlavou tzn. bez švihu hornými končatinami.
Prvé pokusy je vhodné vykonať s miernou dynamikou rozbehu, odrazu a letu. Ak kvalita pohybovej štruktúry vzrastie, zvyšuje sa postupne i dynamika celého kotúľa letmo.
Pre cvičencov s nižším potenciálom výbušnej sily dolných končatín je vhodné vo fáze nácviku k zlepšeniu odrazu použiť mostík alebo malú trampolínu.
Kotúľ letmo – Najčastejšie chyby a ich odstraňovanie
- Nízka a krátka letová fáza. Jej najčastejšou príčinou je nekvalitný odraz, ktorý vyplýva z nedostatočnej výbušnej sily dolných končatín, z malej pevnosti dolnej časti trupu (slabá izometrická sila svalového korzetu v bedro-driekovej časti) a z predčasnej rotačnej aktivity hornou časťou tela do predklonu ešte pred dokončením odrazu. Tieto nedostatky je možné odstrániť v prvom rade zvýšením funkčného potenciálu vystieračov dolných končatín cvičenca napr. skokovými cvičeniami a zlepšením jeho techniky odrazu.
- Chybná rotácia v letovej fáze. Najdôležitejšou príčinou je nedostatočná aktivita dolnej časti tela cvičenca v smere vzad a hore. Jej náročnosť a tým i problematičnosť plynie z nulovej rýchlosti chodidiel v momente odrazu. Tento stav býva častou príčinou protipohybu dolnej časti tela vpred k trupu. Vyzve to, na základe pôsobenia mechanického zákona o akcii a reakcii, neprimeraná aktivita hornej časti tela vpred a dolu a tiež malý dôraz cvičenca na "ťah" chodidiel opačným smerom. Daný technický nedostatok má za následok v priebehu nasledujúcej, prevalovej časti kotúľa letmo náraz cvičenca sedacou časťou o podložku a tým stratu jej plynulosti.
