Často skloňovaná v súvislosti s liečbou akné, menej známa aj ako liek na iné kožné problémy (psoriázu, bradavice, lupiny či mozole). V minulosti bola však kyselina salicylová využívaná aj ako konzervant v mnohých druhoch potravín, dnes ju nahradila kyselina benzoová (E210) a benzoan sodný (E211). Získava sa z kôry vŕby (prírodný pôvod), v ktorej vzniká pri metabolizme salicínu a funguje ako rastlinný hormón. Druhým spôsobom je laboratórna výroba prostredníctvom Kolbeho syntézy z fenolu.
Vzhľadom na výskyt vysokej koncentrácie salicylátov v kôre vŕby (najmä u vŕby bielej) je možné využiť liečivú silu týchto chemických látok aj bez užitia umelo vyrobených liečiv. Vŕbová kôra z mladých vetiev sa môže pripravovať vo forme čaju, tinktúry alebo odvaru, všetky formy majú pomerne nepríjemnú, horkú chuť. Pomáha najmä pri bolestiach hlavy, spomínaných kožných problémoch, horúčke, prehrievaní organizmu alebo aj ako prostriedok proti zápalovým procesom v tele či na povrchu tela.
Výťažok z vŕbovej kôry sa používa aj v niektorých spaľovačoch tuku. Slúži pri termoregulácii a je dôležitý najmä ak prípravok obsahuje synefrín. Efekt synefrínu spočíva v zvyšovaní teploty v organizme a následnom zvýšení množstva spotrebovanej energie. Vzhľadom na to, že salicyláty zapríčiňujú odvádzanie tepla na povrch tela, zabraňujú tak riziku prehriatia organizmu (najmä pri vysokom výdaji energie, kedy sa telo zahrieva v maximálnej miere).
Ďalším využitím kyseliny salicylovej je produkt jej esterifikácie – kyselina acetylsalicylová. Táto látka má schopnosť potláčať horúčku, zápaly aj bolesť, pri dlhodobom užívaní zapríčiňuje aj nižšiu zrážanlivosť krvi. Z posledného uvedeného dôvodu je nevhodná pre ľudí trpiacich nízkou zrážanlivosťou krvi (napr. pre hemofilikov).
Kyselina acetylsalicylová je hlavnou zložkou mnohých liekov proti horúčke či bolesti – napríklad aspirín, acylpyrín a iné. V malých dávkach (100 až 200 mg denne) sa užíva aj ako prevencia infarktov. Množstvo prijatej látky je veľmi dôležité, pretože pri vysokých dávkach spôsobuje nežiaduce efekty – zvyšuje riziko srdcového infarktu a taktiež spôsobuje žalúdočné vredy, vzhľadom na jej vlastnosť zvyšovať prítomnosť žalúdočných kyselín. Medzi negatívne účinky tejto látky patrí aj zvýšená krvácavosť (ktorá môže byť v niektorých prípadoch nebezpečná, napríklad pri operáciách, extrémne silnej menštruácii a podobne). Ďalej boli zaznamenané prípady alergie na acylpyrín, či nežiaduce účinky kyseliny acetylsalicylovej ako dočasná strata sluchu, nepríjemné zvonenie v ušiach, bolesti hlavy, závrate, zrýchlený dych, zvracanie, hnačka či extrémna únava a ospalosť.
Užívanie salicylátov sa vôbec neodporúča tehotným a dojčiacim ženám, osobám so zníženou zrážanlivosťou krvi, poruchami obličiek a pečene alebo žalúdočnými vredmi. Pri podávaní kyseliny acetylsalicylovej deťom (najmä počas vírusového ochorenia) je riziko vzniku Reyovho syndrómu, ktorý spôsobuje opuch a poškodenie mozgu, pečene a niekedy aj obličiek. Syndróm je pri včasnej diagnostike s 90 percentnou úspešnosťou liečiteľný, no môže byť aj smrteľný. Preto nie je vôbec vhodné podávať lieky na báze kyseliny acetylsalicylovej deťom do 14 rokov.
Foto zdroj: thinkstock
