Mám nadváhu? Na túto otázku nie je ľahká odpoveď, resp. sa nedá úplne presne zodpovedať. Hranica medzi normálnou hmotnosťou a obezitou je nejasná. Závisí totiž od mnohých činiteľov. Touto problematikou sa už zaoberalo veľa múdrych ľudí a ani jeden zatiaľ nepriniesol ideálne riešenie.
Mnohé tabuľky, ktoré hovoria presne koľko kilogramov by mal človek vážiť boli zväčša zostavované tak, že sa zmeralo a zvážilo veľké množstvo mužov a žien. Z hodnôt sa potom vypočítal priemer pre dané pohlavie, výšku a vek. Vypočítané hodnoty sú nevhodné, pretože udávajú len priemernú váhu pre daný vek a výšku. O tom, či sú tieto hodnoty naozaj ideálne, už nehovoria.
Asi veľmi známou metódou aj u nás bude metóda pána P. P. Broca. Tento antropológ už v druhej polovici 19. storočia vyslovil názor, že telesná hmotnosť by sa mala rovnať počtu centimetrov telesnej výšky nad 1 meter (Výška – 100cm = telesná váha). Táto metóda sa i dnes používa napríklad v niektorých zamestnaniach, kde je dôležitý vzhľad a telesná hmotnosť. Tento vzorček dokonca slúži aj ako jednoduchá pomôcka niektorých lekárov. Možno poslúži aj vám. Jeho najväčší problém je, že podľa takéhoto vzorčeka by mal nadváhu každý, kto pravidelne posiľňuje. Vôbec totiž nezohľadňuje či kilogramy, ktoré sú podľa vzorca naviac sú tuky, alebo svaly.
Veľmi populárny sa v poslednej dobe stal Queteletov vzorec tzv. Body Mass Index (BMI). Súčasťou mnohých internetových stránok sa často stal aj program, ktorý odpovie na otázku – Máte nadváhu? Po vložení telesnej výšky a telesnej váhy, vygeneruje odpoveď. Tieto programy sa opierajú práve o tento vzorec.
BMI = hmotnosť v kg / (telesná výška v m)²
Mierna podváha: pod 20 Normálne hodnoty: 20-25 Mierna obezita: 25-30 Výrazná obezity: 30-40 Monštrózna obezita: nad 40
BMI vzorec je možno o trochu zložitejší ako výška-100cm, ale výsledok je omnoho presnejší. Opäť však nemožno hovoriť o presnej a ideálnej metóde. Podobne ako vzorček pána B. B.Broca nerozlišuje tuk od svalov. Každý kulturista, alebo silovo zameraný športovec by vyšiel ako človek s nadváhou. Napriek tejto výhrade je to metóda relatívne presná a pre bežného človeka predstavuje rýchly prostriedok zistenia telesnej hmotnosti.
Pre zistenie obezity je rozhodujúci percentuálny podiel tuku v tele. Metód zisťovania je niekoľko. Prvá metóda je založená na meraní hrúbky kožných rias pomocou kaliperu. Kaliper sú špeciálne kliešte, obdoba posuvného meradla, ktorými sa meria hrúbka kože ( kožných rias ). Je to veľmi presná metóda pre bežnú populáciu, ale jej presnosť sa znižuje so zvyšujúcou sa nadváhou.
V súčasnosti sú už na trhu elektronické prístroje, ktoré dokážu merať percento tuku. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že u konkrétneho človeka bolo percento nameraného tuku takýmto prístrojom o 3% väčšie ako tomu bolo u meraní s kaliperom. 3% predstavujú u 70 kg vážiacej ženy okolo 2 kg tuku naviac. Prosím berte môj názor a moju skúsenosť len ako môj názor. Možno vaša skúsenosť bude iná.
Pri ťažkých prípadoch obezity nie je možné použiť kaliper a preto sa využíva hydrostatické váženie (váženie pod vodou). Využíva sa Archimedov zákon s tým, že tuk je ľahší ako aktívna telesná hmota.
Foto zdroj: thinkstock
