Čestným hosťom na súťaži Silák FTVŠ 2007 bol Pavol Jablonický. Na záver tohto športového podujatia sa konala voľná beseda a študenti mali možnosť klásť otázky na témy, ktoré ich zaujímali. V dvoch samostatných príspevkoch prinášam výber z dvojhodinového rozhovoru.
 |
Aké výživové doplnky by ste odporučili začiatočníkom?
Keď som začínal cvičiť neboli žiadne takéto výrobky. Pamätám si, ako sme kupovali tvarohy a zháňali kazeinát. A šlo to aj bez takýchto špeciálnych doplnkov. Nehovorím to preto, aby som ich zhadzoval. Ale každý, kto sa dnes rozhodne cvičiť, sa hneď začne ohliadať a zaujímať o výživové doplnky. Mal by sa skôr sústrediť na základné výživové návyky… Ak dostanem vo fitku podobnú otázku, horím raňajky, obed, večera.
Bielkovina z mäsa alebo s normálneho jedla je hodnotnejšia ako napríklad srvátka.
Budete ešte profesionálne súťažiť?
Minulý rok som bol na dvoch súťažiach. Keď sa fotili fotky na tieto plagáty, bol som v príprave na ďalšiu súťaž. Ako to ale v živote býva, udiali sa isté veci ako rekonštrukcia telocvične a z finančných dôvodov som od ďalšej prípravy upustil. Bolo mi to ľúto ale všetko sa odvíja od peňazí.
Chvíľu na to sa mi do uší dostala správa, že Denis James musel skončiť kvôli srdcu. Potom si človek uvedomí, že stále má šancu, kým je zdravie. Ak to nevyjde kvôli peniazom, dá sa pokračovať. Ak však zradí zdravie, je koniec.
Ono je úplne jedno koľko má človek rokov. Dôležité je, či to ide a či sa človek cíti fajn.
Tento ako aj minulý rok bol na Olympii napríklad Vince Taylor a má 51. Ono to ide keď človek chce, ale nechcem hovoriť dopredu. Ak má človek chuť si zazávodiť, pretože… však čo by som robil ak nie závodil? Čo by som robil potom? :)
Ak začnem na súťažiach končiť 25-ty, tak mi už možno dôjde na rozum myšlienka na skončenie. Ale minulý rok som bol 3. na profesionálnych majstrovstvách sveta. Ono to ešte ide a mám svoju motiváciu.
Je to už ale zároveň najmä môj koníček. Niekto vráža peniaze aby mohol cestovať po svete a loziť po horách. Mňa drží tento šport.
Čo si myslíte o tohtoročnej Olympii a čo hovoríte na výsledky?
Že to tak asi malo byť. Coleman – to bolo dobre. Denis James ten už nikdy lepší nebude. Tento rok mu to vyšlo. Jeho prípravu poznám a viem, čo za tým je. Klaplo mu na deň presne.
Jediná záporná vec bola, že Cutler nebol na 100% pripravený. On je naozaj dobrý a žiadny rozhodca si nezoberie na svedomie, že ho potopí len preto, že o týždeň neskôr mohol byť perfektný.
Wolf nemohol poraziť Colemana. Neexistuje, aby porazil kráľa.
To sa mi tam páči, že skončí súťaž a ide sa ďalej. U nás sa všetko hodnotí, analyzuje. Tam je raz koniec a ide sa ďalej.
Teraz nedávno som čítal článok o súťaži v Rusku. Jeden český súťažiaci skončil ôsmy a povie“ ja som sa videl na treťom mieste“. To by som nedokázal.
Panuje rivalita medzi pretekármi na Olympii a vrcholnej scéne? Robia sa tam podrazy a snahy poškodiť súpera? Aké sú tam vzťahy?
Tá skupina je uzavretá. Polovica týchto ľudí má kontrakt s Weiderom. Stretávajú sa na foteniach a na akciách. Dobre sa poznajú a sú v podstate kamaráti. Zdravá rivalita medzi nimi samozrejme existuje. Nikdy som nepočul o podrazoch. Jeden pred druhým má rešpekt. Je to šou a napríklad dva dni pred súťažou vo Vegas bola tlačovka. Coleman sa tam postavil začal sa tam vyzliekať a vykrikovať „Na mňa nikto nemá!“. Američania vedia spraviť šou. „To ty ma chceš poraziť s takými nohami…“ Ak by tam len sucho sedeli, divák by z toho nič nemal. Takýto exhibicionizmus a zdravé hecovanie a rivalita k tomu patrí.
Koľko stojí vstupenka na Olympiu?
Ja neviem. Vždy keď som tam bol, tak som dostal vstupenku VIP :) A každý rok sa to napokon mení. Ako účastník som sa o to nikdy nestaral. Ale je pravda, že aj ako návštevník je to úžasný zážitok. Svetlá plus spíkri a všetko okolo z toho vedia navodiť úžasnú atmosféru. Asi podobne ako zažiť Olympiádu. To je zas môj sen aspoň raz za život zažiť tú pravú atmosféru Olympiády. To je udalosť, niečo neskutočné.
Kto je podľa Vás najlepší pózer na Olympii.
Na Olympii sa už nedá o niekom povedať že vyslovene nevie pózovať. Najhorší pózeri sú žiaľ Coleman a Cutler :) Coleman robí stále to isté. Púšťa černošskú muziku, urobí pózu a ide ďalej. Ostatní však pózujú nádherne. Každý dokáže vyjadriť, čo je v ňom. Niekto dokáže pózovať na rap, niekto na vážnu hudbu.
Ja som mal napríklad hudbu z filmu Robin Hood. Tieto filmové hudby dokážu navodiť atmosféru. Väčšinou vozím v aute viac takýchto CD-čok. Neustále si ich púšťam, až kým nepoznám každý takt, každý moment. Prvá podmienka pre dobré pózovanie je dokonalá znalosť skladby.
Pravda však je, že dobrý pózer by mal vedieť zvládnuť zapózovať na všetko. Napríklad Vince Taylor pózoval v Nemecku a mal skladbu z filmu Terminátor. Tá však v polovici sekla a pustili mu Makarénu. V sále bol tak úžasný hluk od jasajúcich divákov, že nebola poriadne počuť ani hudba. A on na tu Makarénu začal… no bolo neskutočné.
Ako ste začínali a kedy ste začali s posilňovaním?
Presne tak. Začal som s posilňovaním. Zo začiatku ma vôbec nenapadlo, že raz budem súťažiť. To došlo až neskôr samo. Keď som bol ešte na vojenskej škole, boli sme prakticky zavretí. Namiesto pofľakovania sa sme športovali. Taktiež som robil atletiku, futbal…
Až keď som prišiel do Hradca mi začali byť viac súdené činky. Rád som si zacvičil a bolo fajn. Potom vás niekto osloví nech to skúsite na súťaži. Najprv sa mi do toho nechcelo. Potom skúsite a chytí vás to.
Je veľmi dôležité je hneď od začiatku natrafiť na tých správnych ľudí. S vedomosťami, ktoré majú, vám dokážu ukázať tú správnu cestu. Je veľa ľudí, ktorí chcú, ale tápajú v tom. Hľadajú sa. Utečie 5, 10 rokov a je po šanci. V tomto smere som mal ja naozaj šťastie na správnych ľudí a správne okamihy. Vyšlo to. Možno to je to športové šťastie.
 |
Robíte mŕtvy ťah?
Ani mŕtvy ťah, ani drep. V roku 1995 som mal ťažkosti s chrbtom. Lekárske vyšetrenia zistili, že mám vrodený zúžený priechod miechy na jednom stavci. Od vtedy robím už len hacken drepy a legpress. Nechcem povedať, že to v kulturistike úplne stačí. Lekár mi však naznačil, že by som mal s nimi skončiť.
Čo sa chystáte robiť až definitívne ukončíte športovú kariéru?
To, čo vlastne už teraz robím. Dva roky som dochádzal sem na fakultu. Asi pred troma rokmi som si ukončil špecializáciu trénera prvej triedy. Dnes mám telocvičňu a volajú ma ľudia z iných športov. Pripravoval som chalana na ME v kanoistike. Do telocvične mi chodia cvičiť olomouckí hokejisti a futbalisti a radia sa. Som rád, že pomáham ľuďom svojimi skúsenosťami. Veľmi rád by som ako tréner priviedol niekoho k titulu.
V každom prípade sú sny „chcem“, ale človek sa bojí o tom hovoriť, aby to nevyplašil.
Ako vo Vašej vrcholnej forme vyzeral váš tréning od pondelka do nedele?
Vy si musíte vytvoriť plán a myslieť pri tom aj na svoje telo. Od pondelka do nedele sa trénovať nedá. To by sa človek zabil. Ľudské telo vydrží veľmi veľa. Ak sa však raz „sekne“, je koniec. Teda trénovanie od pondelka do soboty. Tréning je naplánovaný asi do 6 týždňov pred chystaným závodom. Potom sa už pravidlá veľmi menia a ladí sa forma. Vtedy je potrebné naozaj zabrať a tréning pritvrdiť. Ak by ste také niečo naplánovali už 2 mesiace pred súťažou, telo nezregeneruje a nezvládne to.
Zrazu by ste zistili, že viac a viac makáte a je to horšie a horšie. Organizmus si vie povedať, čo potrebuje a je mu dôležité vedieť aj načúvať. Veľa športovcov nemá takýto inštinkt. Od toho by tam však mal byť aj tréner. Ja som mal napríklad trénera, ktorý videl, že mi tréning už prerastá cez hlavu. Spravil niečo, čo som nečakal. Nakázal mi dva dni voľna. Samozrejme, takéto veci nie je možne robiť často a nesmie to byť len výhovorka.
Tvrdší tréning neznamená vždy lepší tréning. Každý tréningový plán je len hrubý plán. Nie vždy je možné dopredu povedať, aké faktory, fyzické ako aj psychické, do tréningu zasiahnu. Stačí aby ste sa dva krát v noci zobudili a máte po regenerácii a ráno vstanete mrzutý a unavený. Už aj v takýchto situáciách treba naplánovaný tréningový deň upravovať.
Funguje to aj napríklad v diéte?
Nie. Diéta sa musí dodržovať. Tam si môže človek dopriať nanajvýš len drobnú „radosť“. Diéta je hrozná a nedá sa na ňu zvyknúť. Celé je to o bielkovinách a hladine cukru v krvi. Ak niekto povie vydržím, tak nevydrží. Len na fungovanie mozgu je potrebné isté množstvo cukru. A keď klesne cukor pod túto hranicu, vybielite chladničku.
Vždy je dobré tomu predchádzať a zvoliť si to najmenšie zlo. Sú momenty, kedy vás prepadne obrovská chuť po sladkom. Človek má nutkanie siahnuť napríklad po čokoláde alebo zjesť veľmi veľa. Nie! To je len prvý moment. Stačí trochu ovocia alebo kompótu. Začne sa uvoľňovať inzulín a situácia sa ukľudní. Ak však neodoláte a porušíte diétu, nasledujú výčitky. Dôležité je zachovať si čistú hlavu a premýšľať.
Príprava nie je len o cvičení a jedle. Je to aj o vašej práci, rodine, dlhodobom plánovaní, psychike a so všetkým sa musíte vysporiadať a vyrovnať. Nakoniec zistíte, že prísť do telocvični a tvrdo odtrénovať je vlastne to najjednoduchšie.
Ako vyzeralo posledných 6 týždňov pred súťažou?
Strava sa stavia na počítaní bielkovín. Tuky sa absolútne obmedzia. Napriek tomu je dôležité, aby tam nejaký tuk ostal, aby sa to „dobre premazalo“. Ono vždy všetko so všetkým súvisí. Bielkoviny a tuky majú enzým, ktorý ich štepí. Cukry sa rozpúšťajú vo vode. K cukru preto potrebujete veľa vody. Na každý gram cukru sú potrebné dva gramy vody.
Bielkoviny – pod gram by sa ísť nemalo. V časopisoch sa píše, že ten a ten príjme 3-5 g na kilo. Tak to by som ho rád videl, pretože to nie je tak jednoduché. Treba totiž rozlišovať bielkoviny z normálnej stravy a z doplnkov. Bielkoviny z proteínového šejku sú iné. Srvátka telom len preletí a je potrebné počítať s väčšími stratami proteínov. Radšej ostanem na 1 – 1,5 g bielkovín v strave. Cukry. Nikdy som s cukrami nešiel pod 200g. Držal som si ich do 300g. Energiu telo potrebuje a aj mozog dokáže fungovať len na cukre. Opäť sa dá dočítať ako niekto bol 7-14 dní na nule. To sa mi veľmi nechce veriť.
Je dôležité rozlišovať medzi rýchlymi a pomalými cukrami. Ryža je zdrojom pomalých sacharidov a energie sa uvoľňuje postupne. 100g ryže je okolo 81 g sacharidov. Ak prijmem sáčok ryže, energia pomaly nastupuje asi 24 hodín. Ak je stres, uvádza sa dokonca až 48 hodín.
Je to len špička ľadovca vecí, nad ktorými je potrebné premýšľať a nesmú byť zanedbané.
Takáto diéta je pre telo stres. Telo sa chce mať dobre a vy mu v tom doslova bránite.
Plánujete ostať v Čechách. Viem o nejakých aktivitách v Nemecku?
Kvôli rodine určite ešte ostať v Čechách. Pochádzam tu odtiaľto zo senického okresu, sestra mi robí tu v Bratislave. Človek nemôže dopredu povedať, čo bude o 18 rokov. Do Hradca som musel lebo som musel (na letisko). Teraz som v Olomouci. Ak by som bol ekonomicky dostatočne silný, tak v Olomoci ma nič nedrží. Je to pekné mesto, ale nemám k nemu citové puto.
Slovákom som a vždy budem. To, že žijem v Čechách, je rovnaké, ako keby som bol Slovák žijúci v Amerike.
 |
Akých kulturistov uprednostňujete? Počul som názor jedného kulturistu, že keby vo svojich začiatkoch videl Colemana, tak by sa na tento šport vôbec nedal. Myslím masívnych, či viac symetrických.
No symetria k tomu rozhodne patrí. Ale vždy je to tak, že kto chce byť Mr. Olympia, tak tam už sa vyžadujú obrovské svaly. Ak však kulturista dosiahne tých obrovských rozmerov, stratí tú symetriu. Nedá sa to odsudzovať.
Coleman sa ešte toleroval. Cutler sa mne osobne napríklad nepáči. Ak však chcel vyhrať titul, tak musel byť doslovne obludný. Vždy je to tak. Ak chcete byť najlepší, tak musíte byť nenormálny.
Platí to aj v iných športoch. Nerobím normálne veci, inak by som nemohol byť najlepší. A v kulturistike je to vidieť (doslovne) viac ako napríklad v behu na 100m.
U víťazov sú prirovnania, kedy žasneme nad postavou. Svaly sú tak obrovské, že sú až neskutočné. Na druhých a tretích miestach ostávajú tí symetrickí, ktorí nikdy nedosiahli na vrchol. Z hľadiska fotenia a kontraktov sú však zaujímavejší.
Colemana mnohí obdivujú pre tú neskutočnosť. Ak sa však takého človeka opýtate, či by tak chcel vyzerať, tak ani náhodou! Oveľa viac ľudí by brala postavu tých druhých, tretích.
Mali ste neustále naplánované na ktorú súťaž sa chystáte a pôjdete? A máte cieľ, ak budete ešte súťažiť, ísť ešte aj na Olympiu?
Začať prípravu s tým, že by som sa nechcel kvalifikovať na Olympiu, snáď ani nejde. 7-krát som na Olympii štartoval a 2-krát som bol odmietnutý. Vždy to za to stojí.
Súťaže si plánujem dopredu a snažím sa to aj dodržať. Vrchol je Olympia, Arnold Classic a Noc šampiónov v NY. Ostatné majú približne rovnakú úroveň. Nikdy nepoznáte dopredu zoznam pretekárov. Niektoré GP som si vybral napríklad preto, že som tam ešte nebol. Napríklad Grad Prix Niagara Falls som si vybral, pretože som Niagarské vodopády nikdy nevidel :)
