Rotoped je ideálnym športovým prostriedkom, ktorým sa dajú dosiahnuť rozličné ciele. Stacionárny bicykel zlepšuje krvný obeh, posiľňuje a formuje sedacie svaly, svaly nôh a účinne bráni vzniku ochoreniu kĺbov. Pri pravidelnom používaní sa naviac vyplavujú do organizmu látky, ktoré spôsobujú príjemný pocit, pocit šťastia a uspokojenia. Veľkou výhodu je, že toto športové zariadenie môžu používať ľudia v rekonvalescencii, ľudia so slabou kondíciou, či s extrémnou nadváhou. V porovnaní s cestným bicyklom nehrozí nebezpečenstvo z okolitého prostredia a človek sa môže v kľude zamyslieť, započúvať do hudby, či zapozerať do televízie.
Kedysi vlastnili rotopedy takmer výhradne len fitnesstcentrá, športové kluby a skutoční nadšenci. V poslednej dobe sa na trhu objavujú čoraz častejšie lacné stacionárne bicykle a nie je preto problém si vybrať. Ich cenový rozptyl je značný, čo nezapríčiňuje len značka prístroja, ale hlavne jeho technické prevedenie a vybavenie. Čo by sme mali pred kúpou vedieť? Rozlišujeme 3 základné druhy rotopedov, podľa spôsobu akým zabezpečujú potrebný odpor pri šliapaní. Najlacnejším riešením je stacionárny bicykel s odporom, ktorý zabezpečuje látkový pás. Ich cena je skutočne lákavá a ich hmotnosť umožňuje ľahkú manipuláciu v stiesnených bytoch.
Ak však počas šliapania budete chcieť počúvať hudbu, alebo pozerať film, musíte mať tolerantných susedov, pretože hlučnosť takého rotopedu je už sama o sebe veľmi vysoká. Naviac sa s takýmito lacnými prístrojmi často spája nízka nosnosť, nekvalitné spracovanie a rýchle opotrebenie brzdiaceho pásu. Medzi lepšiu, ale aj drahšiu voľbu patria rotopedy s čeľusťovým brzdiacim systémom. Ich životnosť a hlučnosť sú na lepšej úrovni ako je to v predchádzajúcom prípade. Ich osud je už však spočítaný, pretože ich čoraz častejšie nahrádzajú rotopedy z magnetickým odporom. Ich cena je už na rovnakej úrovni a bezkontaktný brzdiaci odpor je prakticky nehlučný a nepodlieha opotrebeniu.
Medzi ďalšie dôležité vlastnosti patrí aj hmotnosť zotrvačníka. Kvalitný zotrvačník má spravidla aspoň 15 kg. Tu treba povedať, že čím je hmotnosť nižšia, tým je šliapanie menej plynulé a pohodlné. Keďže stacionárne bicykle si nekupujú len štíhli ľudia, ale aj tí ktorí by radi zhodili prebytočné kilogramy je dôležitým parametrom aj nosnosť. Tá je označovaná v kilogramoch a označuje maximálnu hmotnosť, ktorú má mať budúci majiteľ rotopedu. Ak natrafíte na stacionárny bicykel, bez tohoto údaju, odporúčal by som hľadať ďalej. Odskúšanie v predajni pred kúpou je podľa môjho názoru tiež veľmi dôležité. Spravidla odhalí nedostatky ako nepohodlné sedadlo, alebo nevhodnosť (malé rozmery) konštrukcie.
Čoraz častejšie sú súčasťou výbavy počítače, ktoré sa líšia svojimi funkciami ako počet spálených kalórií, prejdená vzdialenosť, čas, stopky a pod. Za najhodnotnejšiu funkciu, resp. výbavu rotopeda považujem merač pulzu. Je to jediný ukazovateľ ktorým si človek dokáže presne navoliť potrebnú intenzitu podľa toho, čo chce šliapaním dosiahnuť. V súčasnosti sa používajú asi tri spôsoby merania činnosti srdca. Pri prvom riešení je snímač súčasťou držadiel. Toto riešenie vyžaduje úchop v ich konkrétnej časti, čo nemusí byť najpohodlnejšie. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť že ak sa ruky viac potia, hodnoty získané snímačom nemusia zodpovedať skutočnosti. Pri druhej alternatíve sa snímacia klipsňa prichytí o ucho. Posledným spôsobom je pás, ktorý sa pripevní okolo hrudníka a ten potom bez akýchkoľvek káblikov posiela do počítača údaje o srdcovej činnosti. Merať sa pritom nemusia len pulzové hodnoty, ale prakticky kompletná srdcová činnosť. Takéto rotopedy sú však menej k videniu, pretože sú drahšie. Svoje uplatnenie si nájdu hlavne u ľudí po rekonvalescencií a pre ľudí so srdcovými ťažkosťami.
Foto zdroj: thinkstock
