Športovci, ktorých záťaž trvá dlhšie ako 2 hodiny (niekedy aj u kratších záťaží) využívajú pre lepší výkon tzv. sacharidovú superkompenzačnú diétu, ktorej cieľom je zvýšenie zásob glykogénu v organizme. Táto diéta sa začala používať vo Svete v 70-tých rokoch a naši športovci ju prvý krát začali využívať v 80-tých rokoch. Využívajú ju hlavne bežci – maratónci, ultravytrvalci, bežci – lyžiari a chodci na 50 kilometrov (na najdlhšej OH disciplíne). Táto diéta sa využíva buď v základnej 7 dňovej forme (3+3+1), alebo v skrátenej 4 dňovej (2+2+0) (Korčok – Pupiš, 2006).
 |
Prvá trojdňová fáza tzv. fáza hladovania vychádza z toho, že konzumujeme jedlá so žiadnym, alebo len minimálnym obsahom sacharidov (napr. mäso, vajcia, obmedzene zelenina, nesladený čaj, minerálka atď., ale žiadne pečivo!), pričom sa doporučuje zvýšiť príjem vitamínov, najmä B-komplex a vitamín C. Tejto časti diéty predchádza vytrvalostné zaťaženie pretekovej intenzity na 1/2 vzdialenosti oproti pretekom. Počas samotného hladovania sa doporučuje prevažne aeróbne zaťaženie, ktoré má napomôcť k čo najväčšiemu vyčerpaniu glykogénu v organizme. Prvú fázu zavŕšime niekoľko minútovým intenzívnym zaťažením. Napríklad úsekmi 3 x 2 kilometre u bežcov a chodcov na úrovni ANP (Pozn. David: Anaeróbny prah je zjednodušene povedané hraničná intenzita pri ktorej športovec dokáže dlhodobo bežať bez narastajúceho zakyselenia organizmu. ANP sa považuje za najlepšie pásmo na rozvoj aeróbnej vytrvalosti ).
Druhá trojdňová fáza začína po absolvovaní intenzívneho zaťaženia. Je zameraná na doplnenie sacharidov a teda na prechod z metabolizmu katabolického na anabolický. Počas tejto fázy je nevyhnutný vysoký prísun sacharidov v rôznej forme (cestoviny, ryža, zemiaky, pečivo, ovocie, maltodextrín, pudingy, sušené ovocie – marhule, slivky, hrozienka, džúsy, čaj sladený glukopurom atď.). Doporučujeme aj prísun vetvených aminokyselín – BCAA. Počas týchto troch dní by mal byť tréning krátky a nízkej intenzity, pričom 4. deň diéty (prvý deň dopĺňania sacharidov) sa doporučuje úplné voľno, prípadne iba prechádzka.
Nasleduje fáza normalizácie stavu organizmu, táto časť diéty je charakteristická tým, že jedinec nabieha na normálnu stravu, ktorá sa skladá z vyváženej stravy vo všetkých zložkách (sacharidy, bielkoviny, tuky). Táto fáza je veľmi dôležitá a pre dobrý efekt sa nesmie vynechať. Počas tohto dňa by mal byť tréning miernej intenzity (rozcvičenie). Využíva sa napr. vyskúšanie si pretekového zaťaženia v krátkych úsekoch. Dôležité je riadiť sa podľa pocitov a nič nerobiť nasilu. Výsledkom diéty by mal byť nárast zásob glykogénu na asi 220 mmol na 1 kg, pričom trénovaný jedinec má v priemere 135 mmol.kg-1(Gregor, www.spanker.cz). Organizmus je schopný zvládnuť maximálne tri sacharidové diéty ročne. Podľa našich skúseností je však najúčinnejšia diéta, ktorá nasleduje po poslednej minimálne po 6 mesiacoch. Aj po bežnom tréningu je potrebné dodávať organizmu sacharidy, čím skôr sa nám to podarí tým skôr dokáže organizmus regenerovať, lebo telo je schopné prijať najviac sacharidov v priebehu prvej polhodiny od ukončenia záťaže a tak by mali byť rôzne sacharidové nápoje k dispozícii po každom tréningu, čím by sme nahradili aj chýbajúcu desiatu a vhodne by sme doplnili, aj chýbajúcu energiu po záťaži (Korčok – Pupiš, 2006).
Autori: Peter Korčok a Martin Pupiš KORČOK, P. – PUPIŠ, M. 2006. Výživa a látky nevyhnutné pre organizmus športovca. In: Všetko o chodzi. FHV, UMB, Banská Bystrica, 2006. s 67-68.(v tlači)
Foto zdroj: thinkstock
