Odborný magazín Journal of Strength and Conditioning Research už tradične prináša aj rôzne zaujímavé porovnávania v rámci rozdielnych systémov cvičenia, resp. rozdielnych cvikov. Cieľom jednej z týchto najnovších štúdii bolo pokúsiť sa zistiť, ako bude pôsobiť klasické rezistentné posilňovanie a strongman tréning na svalovú činnosť, výkonnosť a skladbu tela.
Popis štúdie
Štúdie sa zúčastnilo 30 hráčov rugby, ktorí boli rozdelení do dvoch skupín. Jedna skupina vykonávala klasické posilňovacie tréningy a druhá využívala cviky typické pre strongmanov. Všetci cvičili 2krát týždenne (medzi tréningami bol vždy minimálne deň pauzy) počas doby sedem týždňov.
Tradičné cvičenie zahŕňalo typické základné cviky ako:
– zadný drep
– mŕtvy ťah
– ramenný tlak v stoji
– premiestnenie a výraz
– príťahy jednoručky v predklone
V rámci strongman tréningov to boli prevedenia ako:
– sled pull (ťahanie ťažkej záťaže pripevnenej k pásu; záťaž je za chrbtom)
– farmárska chôdza
– axle press (premiestnenie a tlak činky s hrubou osou nad hlavu)
– log lift (zdvih špeciálnej klady nad hlavu)
– Arm over arm prowler pull (ťahanie ťažkej záťaže s postupným a striedavým preúchopom; záťaž je vpredu)
Jednotlivé cviky sa vyberali do obidvoch tréningových systémov s tým zámerom, aby zaťažovali približne rovnaké svalové partie, aby u nich bol približne rovnaký rozsah pohybu a aby sa u nich mohla použiť približne rovnaká váha.
Testy po 7 týždňoch
Porovnávacie testy, ktoré boli potom po siedmich týždňoch vykonané, pozostávali z dvoch hlavných okruhov.
Prvý okruh bol silový a išlo v ňom o určenie maxima pre jedno opakovanie v drepe, mŕtvom ťahu, premiestnení a výrazu, ramennom tlaku v stoji a príťahoch veľkej činky v predklone.
Druhý okruh bol nazvaný ako výkonnostný a boli v ňom šprinty, testy na pohyblivosť so zmenami smerov, skoky, sled push (tlačenie záťaže) a hody medicinbalom.
Výsledky
Boli tu určité odchýlky, resp. výhody a nevýhody jedného a druhého typu tréningu, no záver štúdie bol skrátka taký, že obidve metódy sú efektívne.
Výsledky boli v skutočnosti skoro totožné až na niektoré výnimky, na ktoré si môžeme poukázať.
Skupina s klasickým typom posilňovania bola mierne lepšia v drepe, mŕtvom ťahu, skoku z miesta, testoch na pohyblivosť so zmenami smerov a tlačení záťaže (rozdiely však boli minimálne).
Na druhej strane, skupina so strongman tréningom bola jednoznačne lepšia v príťahoch veľkej činky v predklone (v priemere o cca 10kg). Toto bol v podstate jediný parameter (cvik), v ktorom sa preukázal väčší rozdiel.
Strongman skupina tiež vykazovala mierne lepšie výsledky v akcelerácii pri určitých disciplínach. Vedci porovnali aj výsledky nárastu svalovej hmoty a straty telesného tuku. V obidvoch prípadoch dopadla o trochu lepšie strongman skupina.
Výskumný tím na záver skonštatoval, že obidva typy tréningov fungovali približne rovnako a boli efektívne pre rozvoj sily, svalov a celkovej výkonnosti. Ako ten lepší spôsob cvičenia označili diplomaticky ten, ktorý jednotlivcovi viac vyhovuje a z ktorého má viac potešenia.
Športovcom odporúčajú aspoň z času na čas zmeniť klasickú rutinu a skúsiť aj odlišnejšiu formu trénovania, pričom ako ukázala samotná štúdia, vôbec sa nemusia báť straty formy.
Súvisiaca štúdia:
Winwood P.W., Cronin J.B., et. al.: “Strongman vs. Traditional Resistance Training Effects on Muscular Function and Performance.” Journal of Strength and Conditioning Research, February 2015 – Volume 29 – Issue 2 – p 429-439.
Foto zdroj: thinkstock