Michal „Mifko“ Šándori zastupuje zastupuje na Slovensku netradičný šport – Sumo. Náš rozhovor bol zaujímavý a relatívne dlhší. Nechcel som aby veľa vecí muselo ísť „von“ a preto ho nájdete rozdelený do dvoch samostatných častí. Tu je prvá časť…
Čitatelia sportujeme.sk veľa športujú a starajú sa o výživu a určite by ich zaujímalo niečo viac o tvojom netradičnom športe, ako aj o tebe samotnom – jeho predstaviteľovi. Skús nám na úvod povedať niečo viac o sebe ako športovcovi.
Som reprezentant Slovenska v sumo. Všetci ma volajú Mifko a tento šport som na Slovensku založil. Vznik sa datuje od septembra roku 2000 a zakladal som ho s Davidom Šarkadym.
Od malička som športoval. Hrával som vodné pólo. Jedny Vianoce som však rapídne pribral a nevedel som si rady, ako to dať dole. Do Slávie, ktorá bola v tom čase asi najlepší klub, bolo pre mňa, Slovanistu, nemysliteľné, aby som sa dostal. Táto športová kariéra sa preto s mojou hmotnosťou blížila ku koncu. Presedlal som na aikido. Prišla však vojenčina a po nej už váha dole nešla vôbec. Zamestnal som sa v redakcii jedného športového časopisu. Raz k nám prišla krásna fotografia z tlačovej agentúry, kde proti sebe stojí Emanuel Jarborov (350kg) a prezident českého sumo Jarda Poříz. Vtedy sa začala rodiť myšlienka založiť niečo podobné aj na Slovensku.
Na Slovensku nebolo nič. Ani úpolové zväzy mi nevedeli poradiť. Podarilo sa to až za pomoci spolupráce s Českým zväzom sumo.
Ako vyzeralo následne sumo na Slovensku? Organizovali sa slovenské súťaže?
Na Slovensku nič také ako ligové súťaže neexistuje. Dokonca ani v krajinách okolo nás nič také nie je. Je veľa turnajov po svete, aj v rámci EU. Záleží od financií konkrétnych zväzov, na ktorý turnaj sa ide a či sa vôbec pôjde.
A na Slovensku sa organizuje nejaký konkrétny turnaj? Aká je veľká sumistická komunita?
Nie, na Slovensku nemáme momentálne žiadny turnaj alebo súťaž. Sumo ako také momentálne „prežíva“. Je nás 7 a keďže v tomto roku ešte nemáme vyriešenú telocvičňu, nemáme ambície sa zapájať do európskych súťaží.
V čom vidíš problém tejto stagnácie?
Všetky financie na súťaže, ako aj samotnú telocvičňu si hradíme samy. Najväčší problém v rozširovaní vidím v tom, že ľudia sú veľmi hanbliví, alebo bojazliví. Ak príde na tréning niekto nový, nechce sa ukázať v mavaši . Mal som 190 kg chalana, ktorý sa mi na tréningu rozplakal.
Spomenul si mavaši. Skús priblížiť bližšie tento odev?
Mavaši je kus hrubého plátna, ktorý každý považuje za požiarnu hadicu :) Je to naše tradičné oblečenie. Tak ako v karate používajú kimono, my máme mavaši. Jeho viazanie patrí k rituálom sumo.
Vy v tom mavaši aj trénujete, alebo len súťažíte?
Malo by sa trénovať vždy v mavaši. Nikdy nenatrénuješ úchopy, ak nemáš mavaši. Samozrejme kondíciu, drepy atd. v teplákoch odcvičíš, ale klasický zápas bez neho nie je možný.
 |
Spomínaš tréning. Skús priblížiť ako vyzerá tvoj tréningový týždeň?
3 tréningové jednotky sú posilňovňa, 2 krát bazén a 1-2 krát je sumo.
Ako vyzerá samotný tréning v posilňovni? Čím sa líši od toho, ktorý čitatelia zväčša poznajú?
Snažím sa nemiešať silový tréning a sumo. Keď som v posilňovni, jedná sa zväčša o štandardný tréning. Striedam ľahký a ťažký tréning. Znamená to veľa opakovaní s ľahkými váhami a málo opakovaní s ťažkými váhami.
Nerobím napríklad klasický benchpress naširoko, ale na úzko. Súvisí to so štartom v zápase, kde je totožný pohyb pri snahe o odtláčanie súpera. Podobne mi tréner upravil aj ďalšie cviky.
Poznáš svoje maximálne váhy z fitnesscentra?
Nie. Pre mňa to nemá zmysel. Pri „maximálkach“ sa telo úplne vyčerpá a niekoľko ďalších tréningov by som musel ísť s nízkymi váhami.
Tlaky na rovnej lavičke robievam so 115 kg 6-8 opakovaní. Legpress 415 kg 6 opakovaní a klasický drep 180 kg 6-8 opakovaní.
Ideš až dole na drepe?
No idem až dole, ale mňa už viac nepustí. Teda v mojom prípade čo najnižšie ako sa dá.
Aké cviky máš rád a čo naopak neznášaš?
Neznášam výpady. Pri nich sa dokáže kompletne rozbiť. Čo mám rad? Mám rád ťažký tréning celkovo – málo opakovaní, veľké váhy. Hrudník, chrbát nohy…
A čo brucho? :)
Brucho neznášam! Ale robievam. Cvičím zvyčajne skracovačky, zdvíhanie nôh a úklony.
Väčšina ľudí má pri nadváhe problémy s krížami…
Ja som neznášal železá. Ale od kedy som začal posilňovať, nemám už takýto problém.
Zápas v sumo je relatívne krátky. Často je veľmi rýchlo po všetkom. Spomenul si dve tréningové jednotky plávania. Je pre tento šport dôležitá kondícia?
Je je je! Samozrejme že je veľmi dôležitá kondícia. Jeden zápas je zväčša okolo 6-7 sekúnd, ale občas sú aj zápasy okolo minúty. Tam už sa to bez kondície nedá ustáť. Je to rovnaké ako u vrhačov. Bez dostatočnej kondície sa nedá na turnaj kvalitne natrénovať. Hovorí sa, že veľká hora sadla, ale bez natrénovania sa to nedá. Už len pri tom štarte je to obrovská dynamická sila. Podobne ako guliar.
Plávanie uprednostňuješ kvôli odľahčeniu hmotnosti?
Presne tak. Iné formy sú strašný nápor na kĺby. Stacionárny bicykel by som aj mohol. Máloktorá posilňovňa má ale taký, ktorý ma udrží. U bežného bicykla je to rovnaké. To by som musel zobrať dedovi „Ukrajinu“ :)
Aká je tvoja výška a hmotnosť. Je rozdiel v súťažnej a nesúťažnej hmotnosti?
Výška je približne 186 cm. Nerozlišujem súťažnú a nesúťažnú hmotnosť. Momentálne mám 170 kg. Je ale pravda, že sa mi lepšie súťaži keď som ľahší. Som ohybnejší, rýchlejší a viem ísť viac dole. Momentálne sa preto snažím schudnúť na 140-130 kg.
Zdá sa mi to paradoxné. Veľa ľudí si myslí, že čím ťažší sumista, tak tým lepší.
Hmotnosť je veľká výhoda, ale pokiaľ sa nevieš ohnúť, neustojíš to. V sume je dôležité ťažisko. Pokiaľ máš aj 180 kg, nemáš položené ťažisko dostatočne nízko a trafí do teba 130 kg, neustojíš to. Pri nízkom ťažisku a 130 kg sa to naopak ustáť dá.
Teda záleží dosť aj od ohybnosti. Koľko venuješ strečingu a uvoľňovacím cvičeniam.
Nemal by som to hovoriť, ale strečing nemám veľmi rád. Všetci mi za to nadávajú. V sume by sa mu malo venovať aspoň 30 minút pred každým tréningom a 30 minút po tréningu.
Aké sú najčastejšie zranenia, typické pre sumo?
Sú to klasické zranenia typické pre úpoly: narazený nos, narazené kľúčne kosti, kĺby. Od kedy bola povolená nová technika – kĺbové páky, sú časté vykĺbeniny. Táto technika bola veľmi dlho zakázaná a myslím že to bolo rozumné. Ak sa 160 kg a 160 kg „zaklíni“ a ja niekomu urobím páku, tých 160 kg začne ustupovať. Ak nie, ľahko mu vykĺbim ruku… Snažíme sa tomu vyhýbať. V ťažkej váhe je to hlavne „rytiersky boj“. Snažíme sa zápasiť pre zábavu.
A čo zranenia, keď pretekár spadne dole z kruhu?
To bolo veľmi vtipné na Majstrovstvách Európy v Maďarsku. Pády boli. Zo sumistov sa nikto nezranil. Ale v ten deň si to odnieslo asi 30-40 záhradných bielych umelohmotných stoličiek :)
