Možno len veľmi neradi, ale musíme akceptovať fakt, že jedným z najpodstatnejších faktorov pri posilňovaní sú genetické vlohy jednotlivca. Vo väčšine prípadov sú tieto vlohy dobré skryté v chudom tele s nevyvinutým svalstvom. Presne takto totiž začínalo so športom veľa dnes už známych a úspešných športovcov.
 |
Zložiek ovplyvňujúcich tréningom vyvolaný svalový rast je celá rada. Niektoré z nich, ako napríklad zloženie bielkovín vo svalových tkanivách, sú u všetkých ľudí rovnaké. No iné (pomery typov vlákien, tvary svalov a ich úpony, prirodzená hladina hormónov, regeneračné schopnosti, odolnosť voči bolesti a podobne) sa u rôznych ľudí líšia a môžu výsledky tréningu ovplyvňovať.
Za predpokladu rovnakého stupňa motivácie a nasadenia porastú svaly niektorých jednotlivcov výrazne už po pár mesiacoch. Na druhej strane, iní môžu na podobné prírastky čakať aj celé roky.
Medzi najhlavnejšie genetikou predurčené faktory patrí telesný typ. S prevahou rastu svalových buniek vzniká mezomorf, s prevahou rastu kostných buniek vzniká ektomorf a nakoniec s prevahou rastu tukových buniek je to endomorf.
Ektomorfovia sú chudí a ťažko priberajúci ľudia, ich kosti sú tenšie a kĺby malé. Kvôli dĺžke končatín a úzkemu stredu tela majú pomerné zlé pákové predpoklady pre silové športy.
U mezomorfov prevažujú nižšie a stredné postavy s mohutnejšími kĺbmi, kratším trupom, širokými ramenami a útlymi bokmi. Práve priaznivá biomechanika čiastočne vysvetľuje silu niektorých silových športovcov. Hoci to nie je pravidlom, aj najúspešnejší kulturisti patria prevažne do skupiny mezomorfov.
Endomorfovia sa síce kostrovou stavbou podobajú mezomorfom, ale vyzerajú inak. Vyznačujú sa dlhším trupom, širokými bokmi a klenutým hrudníkom. Majú potenciál byť dobrými vzpieračmi a takisto majú dobré silové predpoklady na obľúbený cvik viacerých návštevníkov posilňovní – tlak na lavičke. Treba spomenúť aj to, že viacero ľudí je vlastne kombináciou týchto typov, takže nie vždy je na mieste "zaškatuľkovať" sa do jedinej skupiny.
Aj keby nikto z nás v posilňovni netrénoval, nevyzerali by sme rovnako. Každý človek disponuje na základe rodičovských génov istým množstvom svalovej hmoty. U netrénovaného jedinca tvorí táto hmota až okolo 40% celkovej váhy tela a zvykne sa nazývať aj genetická hmota svalov.
Oproti tomu svaly získané tréningom môžeme označiť ako extra-genetickú hmotu. Odborníci odhadujú, že nárast svalov obmedzuje akási geneticky nastavená hranica. Keď jedinec dôjde až k tomuto bodu, tak ho prakticky už nemôže prekročiť. Oblasť anabolických steroidov a doping teraz neberme do úvahy, keďže sa jedná o pomerne rozsiahlu a komplikovanú záležitosť.
Na svalovú hypertrofiu súčasne pôsobí ešte veľa ďalších vplyvov vonkajšieho prostredia a veľa duševných faktorov. Môžeme sem zaradiť diétu, spánok a regeneráciu, motiváciu pokračovať v tvrdom tréningu, schopnosť znášať bolesť, ale aj napríklad schopnosť rozvíjať svoje vedomosti a všeobecná inteligencia jednotlivca.
Z pravidelného posilňovacieho tréningu môže vyťažiť každý. Pravidelný tréning prináša mnoho telesných, duševných a zdravotných kladov, ktoré nie sú závislé na veľkosti svalov.
Dôležité je uvedomiť si hlavne to, že tréning so záťažou zlepšuje kvalitu života. Nemá zmysel robiť niečo s nechuťou iba preto, že k tomu máte vlohy a naopak, je hlúpe nemať rád svoj šport z toho dôvodu, že nepatríte ku genetickej špičke.
Foto zdroj: thinkstock
