Všetci dobre vieme, že rôzne druhy fyzickej aktivity nie sú vždy len o zábave a o príjemných pocitoch, ale niekedy aj o únave a o bolesti. Poznajú to predovšetkým vrcholoví športovci, no nie je to cudzia téma ani pre rekreačných športovcov.
Pri svalovej bolesti ide po odbornej stránke o dôsledok viacerých zmien v iontovej rovnováhe, nahromadenie splodín látkovej výmeny, dočasné poškodenie svalových buniek a o ďalšie nepriaznivé procesy. Za hlavného vinníka spomedzi splodín premeny látok je v tomto prípade považovaná kyselina mliečna (laktát), a to hlavne v prípade krátkych a intenzívnych športových výkonov.
Naopak pri dlhodobých výkonoch vznikajú splodiny ako sú ketolátky a amoniak. Každá zo vzniknutých odpadových látok musí byť z tela odstránená čím skôr. Základnou podmienkou správnej regenerácie sú v tomto prípade predovšetkým správne funkcie pečene a obličiek.
Únava, ktorá vzniká v dôsledku fyzického zaťaženia, nie je iba svalová bolesť, bolesť kĺbov, šliach alebo svalových úponov. Okrem pohybového aparátu môže postihnúť aj nervovú sústavu alebo dýchacie svaly. V našom organizme prebieha len veľmi málo činnosti samostatne a izolovane. Svalová činnosť musí byť riadená a to má na starosti práve nervová sústava.
Keď je fyzické zaťaženie neprimerane vysoké, vzniká postupom času riziko preťaženia a nastáva celková únava. Dôjde k poruchám prenosu nervových stimulov, ktoré sa postupom času spomalia. Ak cvičíte dlhšiu dobu s maximálnym alebo hraničným úsilím, môže sa stať aj to, že mozog nebude dostatočne zásobený potrebným kyslíkom. Stav únavy sa teda dá popísať ako súbeh viacerých nepriaznivých okolností v našom organizme.
Všetci športovci majú takisto nejaké skúsenosti so svalovými kŕčmi. Kŕče sú tiež prejavom svalovej únavy a výsledkom iontovej nerovnováhy. Sú spájané aj s akútnym nedostatkom ATP (adenosintrifosfát – hlavný zdroj energie). Paradoxne často krát prichádzajú v pokojnom stave, predovšetkým v noci.
Svalové kŕče nie sú spôsobené vyčerpaním svalového glykogénu, ale s vysokou pravdepodobnosťou ide práve o zmeny v rovnováhe niektorých iónov spolu s nahromadením kyseliny mliečnej vo svalových bunkách. Základnou prevenciou je v tomto prípade správny pitný režim, ktorý zaistí aj dostatočný prísun minerálov a stopových prvkov (hlavne ide o horčík a vápnik).
Pri rôznych typoch svalovej bolesti a celkovej únave možno odporučiť aj ľadové obklady a kúpeľ v studenej vode (prípadne aj s pridaním ľadu). V dôsledku ochladenia svalov sa najprv zúžia krvné cievy. Po skončení takéhoto kúpeľa sa zvykne odporúčať následne aj teplá resp. horúca sprcha, počas ktorej sa cievy opäť roztiahnu a dôjde k lepšiemu prekrveniu svalov a pokožky. Tým pádom sa aj zlepší zásobenie svalových buniek potrebnými živinami. Zvýšený prietok krvi tiež spôsobí rýchlejšie vyplavenie odpadových látok.
Nakoniec by som spomenul ešte jednu možnosť, ktorou je možné zmierniť isté typy svalových bolestí. Vhodnou metódou môže byť ďalšia fyzická aktivita – tzv. aktívny odpočinok.
Je vykonávaný odlišným spôsobom ako tá aktivita, ktorá zapríčinila problém. Pôjde o športový výkon s minimálnou intenzitou a predchádzať by mu mal kvalitný strečing. Môže ísť o ľahký aeróbny tréning alebo aj o ľahký posilňovací tréning. Týmito spôsobmi sa dajú samozrejme vyriešiť len bežné bolesti a začínajúca únava. Ak sú vaše problémy dlhodobé a vážnejšie, je vždy na prvom mieste návšteva príslušného lekára.
Foto zdroj: thinkstock