Nemám čas trénovať. Chcel by som športovať, ale moja práca a povinnosti mi to nedovoľujú. Som tak zaneprázdnený, že na pravidelnú a zdravú stravu tu jednoducho nie je priestor. Keby mal deň aspoň o hodinu viac, určite by som cvičil.
Aj vy ste si pri týchto konštatovaniach spomenuli na niekoho z vašej rodiny alebo na nejakého známeho, ktorý tvrdí niečo podobné?
Niekto môže mať na tieto tvrdenia väčšie opodstatnenie, iný menšie, no faktom vždy zostane len to, že každý z nás má každý deň rovnaké množstvo času a to predstavuje 24 hodín. Nikto vám nepridá ani jednu hodinu a nikto vám ani jednu nezoberie.
Ľudia používajú výhovorky vtedy, keď im to vyhovuje. Častokrát sa tým len snažia utiecť od skutočne dôležitých vecí alebo zakryť svoje ozajstné ciele, ktoré si niekedy dávno vytýčili. Musia sa naučiť lepšie určovať priority a byť úprimnejší sami k sebe. Plné uvedomenie si toho, že človek má rovnako veľa času ako každý iný a že má hlavné slovo pri určovaní svojich priorít, znamená zmenu nastavenie mysle. Tá zmena má spočívať v premene výhovorky na príležitosť.
Jednotlivec, ktorý niečo dostatočne tvrdo nechce, si nájde výhovorku. Uveďme si príklad. Povie, že by sa síce veľmi rád venoval vytrvalostným behom alebo cyklistike, no kvôli dochádzaniu do práce, nadčasom v práci, vybavovaniu úradných záležitosti, venovaniu sa rodine a prácam v domácnosti na to jednoducho nemá čas.
Na druhej strane, existuje ďalší človek s podobným denným rozvrhom, ktorý sa aj v takej situácii snaží nájsť príležitosť. Rozhodne sa, že do práce bude dochádzať na bicykli, prípadne využije bicykel ako dopravný prostriedok po meste pri poobedňajších vybavovačkách. Pri dlhších cestách môže využiť dopravu alebo auto len čiastočne po určitý bod a zvyšnú trasu si odbehnúť. Podstatné je to, že vždy sa dá nájsť určité riešenie, aj keď to niekomu pripadá nepohodlné.
Naučte sa hovoriť NIE
Veľmi dôležité je tiež to, aby sme sa naučili hovoriť nie. Je v poriadku, že sa chcete stretávať s priateľmi, udržiavať dobré vzťahy s rodinou alebo sa venovať príjemným a relaxačným činnostiam. Všetko toto má mať v živote človeka svoje miesto, no aj tu by mali existovať určité pravidlá a hranice.
Zrušte jednu schôdzku, na ktorú v skutočnosti ani nechcete ísť, vráťte sa z jednej návštevy o hodinu skôr, vynechajte prvý polčas futbalového stretnutia a hneď sa vám v jednom týždni naskytnú zhruba tri voľné hodiny, ktoré môžete využiť na tréning.
Neustále počúvame to, aká je dnes doba rýchla. Všetci okolo nás tvrdia, že sú veľmi zaneprázdnení. Keď si však títo ľudia lepšie zanalyzujú svoj denný režim a nájdu odvahu na zbavenie sa menej dôležitých činností, určite si nájdu nejaký čas. A v mnohých prípadoch to bude až prekvapivo veľa voľného času.
Všetko je len o prioritách
Argument typu nemám čas na športovanie v 99% prípadoch skutočne neobstojí. Ak vám to niekto hovorí, opýtajte sa ho, aké sú jeho hlavné životné priority. Je to totiž podobné, ako keby vám tvrdil, že nemá čas byť zdravý, že sa nechce cítiť lepšie alebo že odmieta, aby jeho telo fungovalo efektívnejšie. Súhlasím s tým názorom, že istá forma pohybu by mala byť pre človeka viac potrebou ako len voľbou.
Foto zdroj: thinkstock
