Športový výkon ovplyvňuje mnoho faktorov, medzi ktoré patrí aj teplota prostredia. Tento vplyv je výrazný najmä pri vytrvalostnom zaťažení. Vplyv teploty prostredia na výkon je ťažké kvantifikovať, ale jedným z využívaných vzorcov je nasledovný postup, kde časovú hodnotu, o ktorú bol negatívne ovplyvnený výkon vplyvom teploty ovzdušia, je možné vypočítať podľa vzorcov
 |
t = m . (T – 20° C) / 10 pre teplotu vzduchu nad 20° C
t = m . (10° C – T) / 10 pre teplotu vzduchu pod 10° C
kde t je čas v sekundách, m je čas trvania výkonu v minútach a T je teplota vzduchu počas pretekov.
V praxi výpočet nemusí byť vždy jednoduchý, veď vytrvalci začínajú svoje preteky niekedy ráno za prijateľnej teploty, no končia ich o niekoľko hodín s teplotou vyššou i o viac ako 10° C. Vo všeobecnosti sa za ideálne pretekové prostredie považuje teplota okolo 15°C, ale rôzni autori sa zhodujú na diapazone od 10 do 20°C z čoho vychádza uvedený vzorec. Z hľadiska pociťovania je indiferentné prostredie okolo 24°C. Dôvodov, prečo vysoká (ale i nízka) teplota ovplyvňuje negatívne vytrvalostný výkon je viac.
Samotné telo produkuje teplo ako produkt látkovej premeny, ale aj aktivačné teplo (pred mechanickými zmenami v svale), pri skracovaní svalu (kontrakčné teplo), či relaxačné telo (pri svalovom ochabovaní). Teplo sa dostáva z organizmu najmä potením, ale dlhodobé silné tepelné zaťaženie môže vyvolať únavu potných žliaz spojenú so zastavením sekrécie potu, čo nevyhnutne vyvoláva vznik hypertermie.
Je dôležité vedieť, že pri náročnom fyzickom zaťažení sa vylučuje cca 1 liter potu za hodinu (normálne vylučuje človek asi 500 ml potu denne). Za smrteľné hodnoty sa považuje nárast telesnej teploty o 5°C a pokles o 10°C. Extrémne prostredie pôsobí na organizmu výrazne stresujúco, keď je možné vyjadriť ho ako index tepelného stresu (WBGT):
WBGT=0,7xWBT+0,2xGT+0,1xDBT
DBT- teplota vzduchu
WBT – teplota vzduchu pri štandartnej vlhkosti
GT – teplota žiarenia
Teplotný stres závisí na 70% od vlhkosti, na 20% od žiarenia a na 10% od teploty vzduchu.
 |
Tepelné zmeny vyvolávajú rôzne reakcie organizmu, keď napr. na obrázku vidíme regresné krivky pre priemernú srdcové frekvenciu, svalovú teplotu a teplotu kože pri zaťažení v prostredí s teplotou 35 °C (plnou) a 0°C (čiarkovane).
Tieto fakty je nutné rešpektovať v akomkoľvek extrémnom prostredí, pretože tak extrémne teplo, ako i extrémne chladné prostredie môže nie len negatívne ovplyvniť výkon, ale i vážne ohroziť zdravie a život športovca. Mnohí autori nedoporučujú športovať pri teplotách prostredia vyšších ako 32°C, či nižších ako –15°C, pretože tieto teploty označujú, ako teploty ohrozujúce zdravie (prehriatie, dehydratácia, resp. podchladenie, omrzliny atď.).
Zo zdravotného hľadiska je dôležité, aby športovec nebol po extrémnom prehriati vystavený extrémnemu chladu a naopak, pri podchladení, ho nevystavovať vysokým teplotám, čo by pôsobilo kontraproduktívne.
Autori: Martin Pupiš a Peter Korčok
Foto č.1 zdroj: thinkstock
