Ľudské telo je zložitý mechanizmus využívajúci na svoj chod viacero zdrojov energie. Ak chce človek preniknúť trochu hlbšie do problematiky športovania, mal by poznať aj energetické princípy tela, uplatňujúce sa pri fyzickej práci. V niektorých článkoch uverejnených na Sportujeme.sk sa už objavili slová ako aeróbny, aeróbna činnosť a podobne. Zámerne som sa vyhýbal stručnému vysvetleniu, pretože to nejde. To či je aktivita aeróbna, alebo anaeróbna záleží od prítomnosti, resp. neprítomnosti kyslíka pri energetických procesoch.
Podľa účasti, alebo neúčasti kyslíka pri záťaži sa budú využívať rôzne energetické zdroje. Ak teda chcete vedieť čo spaľujete pri svojej obľúbenej činnosti čítajte ďalej. Možno sa vám bude tento článok zdať zložitý a možno hneď nepreniknete do tejto problematiky, ale nenechajte sa ničím odradiť. Ak nie hneď, tak postupne sa vám to určite vyjasní a začnete nachádzať súvislosti.
Pri rôznych druhoch aktivít sa využívajú rôzne energetické zdroje. Ako bezprostredný zdroj energie však telo využíva len jeden. Je ním energia nahromadená vo svaloch vo forme organickej molekuly adenozíntrifosfátu (ďalej už len ATP). Energia sa získava štiepením molekuly ATP (ATP?ADP+P+energia). Takto získanej energie je však veľmi málo a vydrží maximálne na niekoľko sekúnd, resp. na jednu mohutnú reakciu (napr. silný odraz, alebo úder). Asi si myslíte, že po vyčerpaní takéhoto zdroja nastúpia ostatné zdroje energie. Nie je tomu celkom tak. Svaly sú totiž schopné pracovať len za pomoci ATP. Je preto dôležité obnoviť jeho zdroje – resyntetizovať ATP. Na takúto obnovu sa využíva energia z iných zdrojov. Tieto zdroje sa delia na aeróbne a anaeróbne.
Anaeróbna aktivita
Anaeróbna aktivita je vykonávaná takou intenzitou, že telo nie je schopne zabezpečiť dostatok kyslíku. Ako zdroj energie sa využíva Kreatínfosfát a cukor. Kreatínfosfát je najpohotovejším – najrýchlejším zdrojom pri obnovovaní ATP. Čím ho má telo viac, tým lepšie. Spravidla sa však takéto energetické zásoby vyčerpajú približne do 20 sekúnd intenzívnej činnosti. Takouto činnosťou môže byť napríklad 20 sekúnd dlhý beh maximálnou intenzitou, ale aj odcvičenie jednej série s činkou. Ak je medzi sériami v posilňovni dostatočne dlhá prestávka, zásoby kreatínfosfátu (fosfátové zásobníky) sa stihnú obnoviť. Pri nedostatku tejto látky nastupuje ako zdroj energie cukor. Cukor, ktorý máme vo svaloch sa nazýva svalový glykogén. Veľkou zásobárňou glykogénu je pečeň.
Glykogén ako jediný dokáže byť využitý s kyslíkom (aeróbna činnosť), ale aj vtedy, keď je kyslíku nedostatok (anaeróbna činnosť). Cukor však nie je ideálne palivo, pretože jeho spaľovaním vzniká kyselina mliečna. Tento produkt sa pri veľmi intenzívnej (anaeróbnej) činnosti v tele hromadí a spôsobuje zakyslenie. Ak napríklad niekto dlho vykonáva činnosť maximálnou intenzitou, postupne začne cítiť nepríjemné pocity a napokon musí s činnosťou prestať. Dôvodom týchto pocitov je práve kyselina mliečna. Trénovaný človek je schopný využívať glykogén pri anaeróbnej činnosti dlhšie ako netrénovaný. Jeho telo je lepšie pripravené znášať zakyslenie a svaly sú lepšie prekrvené a ľahšie dokážu kyselinu odvádzať preč zo svalov.
Dúfam, že článok zaujal a že bol pochopiteľný pre čo najväčšie spektrum našich čitateľov. Nabudúce si popíšeme aeróbne aktivity.
Foto zdroj: thinkstock
